Rusko opäť hromadí vojakov pri ukrajinských hraniciach

Zdroj foto: mil.ru
Zdroj foto: mil.ru

Ruská armáda zhromaždila početné jednotky na cvičení v blízkosti ukrajinských hraníc. Po skončení cvičenia jednotky ponechala v pohraničnej oblasti. Nie je to prvý a zrejme ani posledný raz, čo tak urobila.

Naposledy sa tak stalo na jar tohto roka, kedy sa pri hraniciach Ukrajiny zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov z iných regiónov Ruska. Vyvolalo to obavy Ukrajiny i západných krajín a až po niekoľkých výzvach sa ruskí vojaci stiahli od hraníc na svoje domovské základne.

Dnes sa táto situácia opakuje. Americký server Politico priniesol satelitné zábery súkromnej spoločnosti Maxar Technologies, ktoré zachytili vyše tisíc vozidiel, medzi nimi tanky, obrnené transportéry, samohybné delá a ich logistickú podporu. Podľa servera prišli do oblasti okolo mesta Jeľňa koncom septembra a ostali tam doteraz.

Ukrajina najskôr správy v utorok poprela s tým, že nezaznamenala nijaké zvyšovanie počtu ruských vojsk pri svojich hraniciach. Dodala, že zábery môžu byť „súčasťou špeciálnych informačných a psychologických operácií“. V stredu už Kyjev vyhlásil, že na ruskej strane nedávno prebiehali veľké cvičenia s účasťou výsadkových vojsk. Po skončení cvičenia ostali pri meste Jeľňa časti 41. armády. Tá pritom bežne sídli v Novosibirsku v centrálnom vojenskom okruhu Ruska. Podľa Ukrajiny je celkový počet ruských vojakov v oblasti 90 000. Napriek tomu sa Kyjev nevzrušuje. „Treba podotknúť, že Ruská federácia sa pravidelne uchyľuje k praktikám presúvania a hromadenia vojenských jednotiek v snahe udržiavať napätie v regióne a politický tlak na susedné štáty,“ vyhlásilo ukrajinské ministerstvo obrany.

Aj USA sa vyjadrili pomerne neutrálne. „Región určite pozorne monitorujeme tak, ako sme to robili doteraz. Tak, ako sme už povedali viackrát predtým, každé kroky, ktoré eskalujú situáciu alebo budú agresívne, vyvolajú vážne obavy Spojených štátov,“ uviedol hovorca Pentagonu John Kirby.

Prečo tam sú?

Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie. Jeľňa sa nachádza v Smolenskej oblasti približne 260 km severne od ukrajinských hraníc. Táto vzdialenosť sa laicky na prvý pohľad môže zdať veľmi malá, no v prípade potreby presunúť spomínané množstvo ťažkej techniky by mala Ukrajina dosť času na to, aby bola vopred varovaná. Prečo tam teda sú, ak sa sami oberajú o možnosť využiť moment prekvapenia, ak by chceli zaútočiť?

Možných vysvetlení je viac. Ak by sme chceli konšpirovať, tak sa dá ich pobyt spojiť s aktuálnou pandemickou situáciou v Rusku. Už niekoľko týždňov tam počty obetí koronavírusu každý deň lámu rekordy, aktuálne presahujú 1 100 mŕtvych denne. To sú oficiálne údaje, tie neoficiálne sú ešte výrazne vyššie. To, že vojaci ostali po cvičení na mieste, môže byť spôsobené karanténou. Je veľmi pravdepodobné, že o prípadnom vypuknutí ochorenia medzi vojakmi by ruské ozbrojené sily oficiálne neinformovali.

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je však to najjednoduchšie – čiže to, ktoré už uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. Ide o súčasť nátlaku na suseda, ktorý navyše Moskva vhodne kombinuje spolu s nepredvídateľnými dodávkami plynu. Ten je pre Kremeľ jednak zbraňou na vydieranie a jednak nástrojom na zarábanie potrebných peňazí. Ruský prezident Vladimir Putin sa len nedávno vyjadril, že prípadný vstup Ukrajiny do NATO je červenou čiarou. Kremeľ je však presvedčený, že vojensky NATO už na Ukrajine je. Chce tiež zabrániť tomu, aby sa konflikt s proruskými separatistami na východe Ukrajiny akokoľvek vyriešil a už vôbec nie vojenským víťazstvom Kyjeva. Ukrajinská armáda pritom usilovne posilňuje a najnovšie bojovo nasadila turecké drony, ktoré pomohli aj Azerbajdžanu vyhrať vojnu proti Arménsku podporovanému Ruskom. Moskva tak chce Kyjevu ukázať, čo by sa mohlo stať, ak by si v Donbase trúfol na viac.

V neposlednom rade môže Kremeľ prípadnú hystériu z hromadenia ruských vojsk na ruskom území využiť aj v propagandistickej vojne, ktorú v Európe vedie už niekoľko rokov. V prípade omnoho menších presunov vojsk NATO na území štátov NATO chrlí cez (dez)informačné portály množstvo vyhlásení o agresii Západu. Teraz by mohol kritiku odbiť so slovami, že veď vy robíte to isté.

7. decembra 2024

Anketa Vojenský čin roka má svojich víťazov

5. decembra 2024

Ministerstvo obrany plánuje veľké nákupy

3. decembra 2024

Cyprus poškuľuje po členstve v NATO

2. decembra 2024

Nórske stíhačky F-35 budú chrániť poľský Rzeszów

28. novembra 2024

Grécko dá protivzdušné systémy Arménsku a nie Ukrajine. Prečo sa tak rozhodlo?

26. novembra 2024

Rumunsko sa zaviazalo kúpiť 32 stíhačiek F-35