Na diplomatickom fronte všetko, len nie kľud

Zdroj foto: Пресс-служба президента России
Zdroj foto: Пресс-служба президента России

Kým sú prestrelky len slovné, tak je dobre. Celý uplynulý deň sa niesol v znamení silných vyhlásení na všetkých frontoch. USA a Rusko si vymieňali slovné salvy na pôde OSN, čo je zatiaľ najvyššia pôda, na ktorej sa táto téma otvorila. Britský premiér Boris Johnson bol podporiť Ukrajinu osobne. A ruský prezident Vladimir Putin ostro kritizoval USA, NATO a Ukrajinu na tlačovke.

Rokovanie Bezpečnostnej rady OSN o hromadení ruských vojsk pri ukrajinských hraniciach zvolalo USA. Rusko sa pokúsilo zabrániť, aby sa zasadnutie vôbec otvorilo, no na jeho stranu sa postavila iba Čína. Tri krajiny sa zdržali a desať štátov hlasovalo za otvorenie rokovania. A tak došlo na pôde OSN k ostrým slovným prestrelkám.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja vyhlásil, že neexistuje žiadny dôkaz, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu. Hromadenie vojsk podľa neho nepotvrdilo ani OSN a do toho, čo si Moskva robí so svojimi vojakmi, nie je Washingtonu nič. Americká veľvyslankyňa Linda Thomas-Greenfield uviedla, že ide „o najväčšie hromadenie vojsk v Európe za niekoľko desaťročí“. Dodala, že Rusko zvyšuje počet svojich vojakov v Bielorusku na 30 000. USA v reakcii na to nariadili odchod rodinných príslušníkov svojich vládnych zamestnancov z Bieloruska. Biely dom však podľa nej stále verí, že diplomatické riešenie je možné.

Európski lídri dnes vyjadrovali svoju podporu Ukrajine aj osobne. Do Kyjeva zavítali poľský premiér Mateusz Morawiecki a holandský predseda vlády Mark Rutte. S prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v ukrajinskej metropole stretol aj britský premiér Boris Johnson. Vyhlásil, že Británia stojí plece pri pleci s Ukrajinou. Rusko vyzval, aby stiahlo vojakov a vybralo si cestu diplomacie. V prípade agresie prídu okamžité sankcie. Tie by sa po novom týkali aj rodinných príslušníkov oligarchov a tí by tak nemohli využívať majetky na Západe cez iné osoby.

Medzitým sa objavila správa, že Rusko písomne odpovedalo na odpoveď USA na jeho požiadavky. No ruský minister zahraničia Sergej Lavrov to vzápätí upresnil, že do Washingtonu zaslal len svoje doplňujúce otázky.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa pre zmenu vydal do Moskvy. Tam sa stretol s Vladimirom Putinom a po stretnutí ruský prezident nešetril kritikou na Západ. USA podľa neho využívajú Ukrajinu len ako nástroj na obmedzovanie Ruska a vôbec im nezáleží na skutočných záujmoch Ukrajincov. To je, mimochodom, presne to isté, čo tvrdí Západ (a aj Ukrajina) o Rusku. Žiadosť Kremľa a zablokovanie vstupu Ukrajiny do NATO odôvodnil Putin nasledovne. „Predstavte si, že Ukrajina vstúpi do NATO a začne sa vojenská operácia na znovu získanie Krymu. Budeme potom bojovať s NATO? Myslel na to niekto?“ povedal Putin.

11. júla 2024

Prezident Pellegrini na summite NATO rokoval aj so Zelenským

31. júla 2023

Ukrajine dodáme ďalšie dve Zuzany 2

30. júla 2023

Video: Čo znamenajú farby oblečenia personálu na letovej palube?

28. júla 2023

Litva kúpi prvé tanky v Pobaltí

27. júla 2023

Austrália chce ďalšie Herculesy, Británia Airbusy A-400M

26. júla 2023

Video: NATO velilo americkej lietadlovej lodi