Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mieri do Washingtonu. V pondelok večer nášho času sa tam stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby s ním rokoval o jeho piatkovom stretnutí s Putinom na Aljaške.
Ide o prvú návštevu Zelenského v Bielom dome od katastrofálneho stretnutia na konci februára, kedy sa ukrajinský líder pohádal s viceprezidentom Vanceom. Tentoraz však nebude sám. Zelenského bude sprevádzať celý rad európskych lídrov – nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron, fínsky prezident Alexander Stubb, talianska premiérka Giorgia Meloni, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Okrem toho, že ide o obrovskú diplomatickú podporu, viacerí menovaní majú s Trumpom dobré vzťahy a vedia si ho nakloniť. Aj Zelenskyj ide očividne lepšie pripravení. Ešte pred cestou chválil Trumpa za to, že zmenil názor a vyhlásil, že USA sa budú podieľať na budúcich bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu. Tie by mali byť na úrovni NATO, hoci Ukrajina by do Aliancie priamo nevstúpila. Doteraz Trump americký podiel na bezpečnostných zárukách odmietal.
Kým však k otázke garancií príde, bude najprv potrebné dosiahnuť mier. A tam si Putin kladie podmienky, ktoré sa zatiaľ nejavia ako splniteľné. Požaduje, aby sa Ukrajina úplne stiahla z Luhanskej a Doneckej oblasti. Luhanskú oblasť už Rusko kontroluje takmer celú, v Doneckej však Ukrajina stále drží tretinu územia vrátane silno opevnených miest ako Slaviansk či Kramatorsk. O takéto mestá sa na Ukrajine bojuje dlho a Rusi majú pri tom veľké straty. Spomeňme len Bachmut, o ktorý sa bojovalo viac ako rok, či Vuhledar, o ktorý sa bojovalo viac ako dva roky. Rovnako sa teraz vyše roka bojuje o Časiv Jar alebo Pokrovsk.
Ak by sa Ukrajina vzdala opevnených miest v Doneckej oblasti, bolo by to podobné, ako keď sa Československo v roku 1938 vzdalo opevneného pohraničia. A všetci vieme, že to vtedy neprinieslo mier ani na najbližší rok. Putin síce sľubuje, že svojím podpisom zaručí, že Rusko nepodnikne ďalší útok na Ukrajinu ani na žiadnu inú európsku krajinu. Ale Rusi podpísali napríklad aj Budapeštianske memorandum, ktorým garantovali hranice Ukrajiny. Žiaden div, že Kyjev ruským podpisom neverí.
Navyše, výmenou za ústup z Doneckej oblasti Ukrajina nezíska nič. Kremeľ nevráti dobyté časti Záporožskej či Chersonskej oblasti. Frontové línie v týchto miestach sľúbil iba zmraziť. Vzdanie sa územia nedovoľuje ani ukrajinská ústava. Ak by s tým Zelenskyj súhlasil, dopustil by sa vlastizrady. Proti odovzdaniu území sa v najnovšom prieskume vyslovilo aj 75 percent oslovených Ukrajincov. Ešte viac ich však v prieskume požadovalo bezpečnostné garancie v podobe prítomnosti zahraničných vojsk. Je teda jasné, že na to sa Zelenskyj počas svojej návštevy Washingtonu zameria. Ďalším dôležitým bodom pondelkových rokovaní bude čo najrýchlejšie zorganizovanie trojstranného summitu Trump – Zelenskyj – Putin. Až tým sa môžu začať skutočné rokovania o mieri…
