Jedným z deklarovaných dôvodov Putinovej agresie voči Ukrajine mala byť aj snaha o zabránenie rozširovania NATO. Efekt bol však presne opačný. Do Aliancie vstúpili dlhodobo neutrálne Švédsko a Fínsko. A začali o tom uvažovať aj ďalšie štáty.
V Rakúsku najprv riaditeľ Diplomatickej akadémie vo Viedni Emil Brix navrhol, že krajina by mala zvážiť vstup do NATO. V rozhovore pre Die Welt na to reagovala ministerka zahraničia Beate Meinl-Reisinger (na snímke). Tá tiež vyzvala na otvorenú diskusiu na túto tému, pretože neutralita už ďalej nezaručuje národnú bezpečnosť v súčasnej nestabilnej geopolitickej situácii a tvárou v tvár čoraz agresívnejšiemu Rusku.
Ministerka uznala, že väčšina politikov i verejnosti je v súčasnosti v Rakúsku proti vstupu do NATO. Debata na túto tému je však podľa nej potrebná. Zdôraznila, že jej slová neznamenajú podporu okamžitému pripojeniu sa k Aliancii. Nie je však realistické myslieť si, že neutralita ochráni krajinu pred súčasnými hrozbami.
„Nemôžeme jednoducho sedieť v ústraní a hovoriť si, že pokiaľ nikomu neublížime, nikto neublíži nám. To by bolo naivné. Svet sa zmenil,“ vyhlásila Beate Meinl-Reisinger a zdôraznila dôležitosť investícií do obrany a prehĺbenia medzinárodných partnerstiev. „Rakúsko chránia investície do vlastných obranných schopností a do jeho partnerstiev,“ dodala.
Rakúska neutralita bola v roku 1955 zakotvená do zmluvy po tom, čo spojenecké vojská ukončili jeho okupáciu po druhej svetovej vojne. Podľa ministerky zahraničia však Rakúsko už ukončilo striktnú interpretáciu svojej neutrality v roku 1995, keď vstúpilo do Európskej únie. Krajina sa totiž podieľa na mierových misiách pod vedením EÚ a tiež podporuje spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku európskeho bloku.
Debaty na túto tému sa rozbehli aj vo Švajčiarsku. Posun ukazuje aj každoročný reprezentatívny prieskum Security 2025, ktorý robí Vojenská akadémia a Centrum bezpečnostných štúdií na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. V najnovšom prieskume sa 53 percent obyvateľov alpskej krajiny vyslovilo za užšie vzťahy s NATO a 32 percent podporilo vstup do Aliancie. Obe tieto hodnoty každoročne mierne stúpajú. Potvrdzuje to trend, že Švajčiari si v nestabilnom svete želajú užšie vzťahy s potenciálnymi spojencami.
Hovoril o tom aj minister obrany Martin Pfister. Ten oznámil plány na užšiu obrannú spoluprácu s NATO a EÚ s tým, že sa tak ale udeje v rámci zachovania švajčiarskej neutrality. Posilnenie obranných vzťahov najmä so susednými krajinami je podľa neho dôležité pre zvýšenie regionálnej bezpečnosti.
Švajčiarsko teda ostáva mimo EÚ a NATO, no s oboma organizáciami úzko spolupracuje už teraz. Prijalo napríklad takmer všetky európske sankcie uvalené na Rusko po invázii na Ukrajinu. Minulý rok sa švajčiarske ozbrojené sily zúčastnili na 20 zahraničných cvičeniach s krajinami NATO. Ďalšie štyri takéto cvičenia za účasti členských štátov NATO sa dokonca konali vo Švajčiarsku.
