Členské krajiny NATO sa na summite v holandskom Haagu dohodli, že zvýšia výdavky na obranu na 5 percent HDP. Ide o výrazný skok oproti dnešným dvom percentám.
Toto číslo sa ale nemá dosiahnuť naraz, ale do roku 2035. Jednotlivé štáty majú každoročne predkladať plány, ako to dosiahnuť. Tieto plány majú sledovať „dôveryhodnú a postupnú cestu“. V roku 2029 dôjde k hodnoteniu ich plnenia.
Zo spomínaných 5 percent je iba 3,5 určených na priame výdavky na vojakov a vojenskú techniku. Zvyšných 1,5 percenta má ísť na „výdavky súvisiace s obranou“. Ide o pomerne široký koncept, do ktorého sa dá zahrnúť kritická infraštruktúra či posilnenie priemyselnej základne. Aj navýšenie na zbrojenia na 3,5 percenta však bude ťažký oriešok, keď aj súčasný limit 2 percent nespĺňa osem z 32 štátov NATO.
Slovensko na summite zastupoval prezident Peter Pellegrini a zúčastnili sa aj ministri obrany a zahraničia Robert Kaliňák a Juraj Blanár. Podľa Pellegriniho bolo zvýšenie výdavkov na obranu prijaté všetkými lídrami štátov bez výhrad. „Počas rokovania za okrúhlym stolom nebol ani jeden z lídrov, ktorý by namietal definitívne znenie, nikto sa nevyhradil voči prijatiu tohto dokumentu, bol prijatý bez akéhokoľvek komentára a výhrady,“ vyhlásil prezident SR.
Hneď po summite sa však ozval španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez s tým, že jeho krajine stačí navýšenie na 2,1 percenta. Aktuálne Španielsko míňa na obranu len 1,24 percenta HDP a je v tomto smere najhoršie v NATO. Sánchez sa takto vyjadril aj napriek tomu, že na summite súhlasil s piatimi percentami. To neušlo pozornosti amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý navýšenie presadzoval. USA totiž vynakladajú na obranné výdavky zhruba dvakrát viac, ako celý zvyšok NATO dokopy. Podľa Trumpa sa chce Španielsko zviezť ako čierny pasažier a vyhlásil, že ak nezvýši výdavky podľa dohody, Spojené štáty mu to spočítajú obchodne.
