Prezident Spojených štátov Donald Trump oznámil, že americké sily zbombardovali tri iránske jadrové zariadenia a zničili ich. Zapojenie USA tak predstavuje významnú eskaláciu prebiehajúcej vojny medzi Iránom a Izraelom.
Do útoku vzlietli bombardéry B-2 Spirit z amerického územia a zamierili na západ ponad Tichý oceán. Následne buď absolvovali medzipristátie na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne, alebo doplnili palivo počas letu. V noci zo soboty na nedeľu potom udreli na iránske jadrové zariadenia Fordo, Natanz a Isfahan.
Najmä útok na Fordo bol komplikovaný. Toto zariadenie leží v horách a je v hĺbke 80 až 100 metrov pod povrchom. Američania použili špeciálne prierazné bomby GBU-57 MOP (Massive Ordnance Penetrator). Majú hmotnosť 13 ton, z toho 2,4 tony tvorí výbušná hlavica. Bomba nemá žiadny pohon, kinetickú energiu naberie vďaka svojej obrovskej hmotnosti a výške 12 km, z ktorej ju zhadzujú. Dokáže preraziť 18 metrov železobetónu alebo viac ako 60 metrov pôdy pred tým, ako vybuchne v hĺbke.
Ide o prvé bojové použitie týchto bômb a nie je jasné, či dokázali podzemné priestory zariadenia Fordo poškodiť. Je to však jediná zbraň, ktorá by to mohla aspoň skúsiť. Na ostatné zariadenia použili Američania okrem bômb aj strely s plochou dráhou letu Tomahawk vypustené z ponoriek.
Trump tvrdí, že všetky tri ciele boli zničené. Teherán teraz vyzval, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu. Irán tvrdí, že Fordo nebolo nijak poškodené a navyše údajne všetky zariadenia dávno evakuoval a nenachádza sa v nich ani personál, ani materiálne vybavenie. Podľa iránskeho režimu znamená americký útok trvalé poškodenie vzťahov.
Otázkou je, ako sa bude teraz konflikt vyvíjať – či budú USA v útokoch pokračovať a ďalej ich rozširovať, a ako zareaguje Irán. Ten má podľa BBC tri možnosti. Prvou je, že nezareaguje nijak, aby sa ďalším americkým útokom vyhol, alebo dokonca začne rokovať. Tým by sa však režim mohol javiť ako slabý. Druhou možnosťou je, že podnikne okamžitú a čo najsilnejšiu odvetu, hoci od izraelských útokov z 13. júna sú jeho schopnosti oslabené. Tretia možnosť je, že Irán počká a odvetu podnikne prekvapivo neskôr, keď americké základne v regióne nebudú vo vysokom stupni pohotovosti.
Doplnenie 23. 6.
Pentagon na briefingu po operácii nazvanej Polnočné kladivo ozrejmil, že skupina B-2, ktorý vzlietla z Whitemanovej leteckej základne v Missouri smerom na západ nad Tichý oceán, bola len návnadou na odlákanie pozornosti. Kým sa všetky médiá sústredili na túto skupinu, pod rúškom tmy vzlietla druhá skupina siedmich b-2, ktoré vykonali skutočný útok. Leteli na východ ponad Atlantický oceán s minimálnou rádiovou komunikáciou. Potom pokračovali ponad Stredozemné more a Libanon. Nad Irán pred nimi vleteli stíhačky, aby potlačili prípadný iránsky odpor. Na žiadny však nenarazili. B-2 po odhodení bômb zamierili naspäť. Celý let trval 40 hodín a vyžadoval si viacnásobné dopĺňanie paliva.
V pondelok večer podnikol svoj odvetný úder aj Irán. Cieľom boli americké základne na Blízkom východe, konkrétne v Iraku a v Katare. Teherán však vypustil iba približne tucet rakiet a o útoku dokonca informoval vopred. Všetko naznačuje tomu, že išlo o veľmi proporčnú odvetu, aby si iránsky režim zachoval tvár a konflikt neeskaloval.
Hlavným cieľom bola základňa al-Udajd v Katare, ktorá je najväčšia v regióne. Je na nej približne 8 000 príslušníkov amerického personálu a aj určitý počet britských vojakov. Základňa je sídlom amerického veliteľstva pre celú oblasť Blízkeho východu. Pred útokom ju však evakuovali a väčšinu iránskych rakiet (ak nie všetky) zostrelila protivzdušná obrana. Nedošlo teda ku žiadnym úmrtiam ani zraneniam.
