Kým sa americký prezident Donald Trump usiloval rokovaniami dosiahnuť dohodu o iránskom jadrovom programe, Izrael na iránske jadrové zariadenia podnikol v piatok ráno masívny útok. Tentoraz ale nejde o jednorazový úder, aké si Izrael a Irán vymenili v nedávnej minulosti už dvakrát. Blízky východ je na ceste k plnohodnotnej vojne.
Na úvod treba povedať, že izraelský útok sa čakal. Samotný Teherán opakovane varoval Izrael aj USA pred dôsledkami v prípade, že k tomu dôjde. Navyše, piatok 13-ho bol posledným dňom, kedy mohol izraelský premiér Netanjahu zaútočiť. V ten deň sa totiž malo konať hlasovanie o nedôvere jeho vláde – a vojna bol jediný spôsob, ako sa udržať pri moci. Napriek tomu zostal Irán zaskočený razantnosťou i spôsobom, akým Izrael prvý úder vykonal. A to aj napriek tomu, že skúsenosti z nedávnych akcií izraelských tajných služieb i ukrajinskej operácie Pavučina (dronový útok na ruské letecké základne) mali byť dostatočným varovaním.
Izraelský Mossad totiž na území Iránu zriadil niekoľko tajných základní. Z nich v piatok ráno vypustil malé drony, ktoré napadli a zničili viacero základní iránskej protivzdušnej obrany. Cielili pri tom na radary a odpaľovacie zariadenia rakiet zem-vzduch. Irán a Izrael totiž spolu nesusedia. V minulosti bránili izraelskému vzdušnému útoku Irak a Sýria, ktoré mu stáli v ceste. Oba režimy a ich silná protivzdušná obrana sú však už minulosťou a cesta k iránskym hraniciam je voľná. Ostalo vyčistiť posledný kus – koridor od iránskych hraníc do vnútrozemia. A o to sa postarali agenti Mossadu s malými dronmi.
Ešte skôr, ako si poriadne uvedomil, akým spôsobom útok prebieha, začal Irán presúvať mobilné odpaľovacie zariadenia balistických rakiet do palebných postavení, aby podnikol odvetný úder. Na toto Izrael čakal a tieto vozidlá sa ešte počas presunu stali tiež obeťami FPV dronov. Až potom prišiel hlavný letecký útok – resp. jeho prvá vlna. Do piatkového večera bolo takýchto vĺn najmenej päť.
Do útoku bolo nasadených 200 lietadiel. V prvom rade išlo o stroje F-35, ktoré nasledovali staršie F-16 a F-15. Podporovali ich tankovacie lietadlá Boeing 707. Okrem F-15 by totiž ostatné stíhačky s bojovým nákladom do Iránu a naspäť nedoleteli. Ciele pomáhali vyhľadávať veľké drony, ako napríklad Heron, ktoré podľa niektorých informácií operovali z územia Azerbajdžanu. Stíhačky zasypali iránske ciele vzdušnými balistickými raketami Blue Sparrow, Silver Sparrow a Golden Horizon, a tiež strelami s plochou dráhou letu Delilah 2, Wind Demon a Ice Breaker.
Tieto prvé údery (a izraelské spravodajské informácie) boli desivo presné. Zničený bol napríklad bunker, v ktorom sa práve zišli iránski velitelia, aby sa poradili o odvete. Zabitých v ňom bolo najmenej desať najvyšších generálov. Ďalší dvaja velitelia zomreli vo svojich domoch, ktoré boli tiež zasiahnuté. Jedným z nich bol najvyšší veliteľ iránskych ozbrojených síl, náčelník generálneho štábu generálmajor Mohammad Bagheri, pod ktorého spadali revolučné gardy i armáda. Bagheri bol pritom známy ako umiernený, nedávno si doma vyslúžil kritiku výzvami na mier a snahami o vyhnutie sa vojne. Druhý generálmajor, ktorého zabili doma, bol veliteľ revolučných gárd Hossein Salami. Ten bol, naopak, zástancom tvrdej línie, keď ešte pred pár dňami vyhlasoval, že Teherán v prípade napadnutia „otvorí brány pekla“.
Zničené boli aj základne iránskeho letectva. Ďalšie útoky potom smerovali na iránske jadrové zariadenia. Postupne boli napadnuté najmenej tri. Všetky majú dobre chránené podzemné priestory a Izrael musel poslať viacero striel na rovnaké miesto, aby ich poškodil. Rovnako, ako pri iránskej generalite, sa cieľom stali aj konkrétni iránski jadroví veci. V jadrovom zariadení Natanz a vo svojich domovoch ich bolo zabitých najmenej sedem.
V priebehu piatka prišla aj iránska odveta. Ako prvé vyslal Teherán sto dronov Shahed. To svedčí o tom, že iránske balistické rakety boli naozaj pri prvom údere tvrdo zasiahnuté. Drony Shahed sú totiž proti dobrej obrane prakticky neúčinné a aj boli všetky zostrelené ešte skôr, ako dosiahli Izrael. Až v noci z piatka na sobotu začali na Tel Aviv dopadať aj rakety. Obyvateľstvo bolo na to nachystané a väčšinou ukryté, takže zatiaľ sú z Izraela hlásené iba zranenia, kým Irán hlási okolo sto mŕtvych.
Vzájomné útoky pokračujú aj dnes. Irán oznámil koniec rokovaní s USA o svojom jadrovom programe (ďalšie kolo malo byť v nedeľu) a pohrozil útokom na americké vojenské základne v regióne. USA sa síce na útoku na Irán nepodieľali, ale vedeli o ňom vopred a pomáhajú Izraeli s obranou pred iránskou odvetou. Konflikt sa tak môže veľmi ľahko rozšíriť o ďalšie štáty. Izrael sa netají tým, že jeho cieľom je zmena režimu v Iráne, to však nie je ľahké dosiahnuť a tak vojna potrvá ešte dlho. A svetová ekonomika zatiaľ prežíva ďalšiu ranu. Ceny ropy už začali v reakcii na konflikt prudko stúpať.
