Európa sa znovu vyzbrojí. Taký je plán šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyen nazvaný ReArm Europe. Vo štvrtok ho jednohlasne schválili lídri členských štátov EÚ na summite v Bruseli.
Základom plánu sú tri body. Prvým je povolenie krajinám na uvoľnenie rozpočtových pravidiel a zvýšenie deficitu, ak to bude určené na obranné výdavky. Druhým bodom sú pôžičky v celkovej výške 150 miliárd eur na obranné investície výhodné pre celú Európu (napr. protivzdušná obrana, boj proti dronom či vojenská mobilita). Tu by mali štáty dbať na znižovanie výdavkov spoločným obstarávaním jedného typu zbraní. Do tretice dostanú členské štáty povolenie presmerovať peniaze z kohéznych fondov (tie sú určené na znižovanie regionálnych rozdielov) na obranu.
Európska investičná banka zároveň dostane povolenie na financovanie vojenských projektov. Ursula von der Leyen uviedla, že plán ReArm Europe by mohol dokopy uvoľniť 800 miliárd eur na posilnenie obrany európskych štátov.
V druhej časti summitu sa európski lídri venovali pomoci Ukrajine. Na rokovaní sa preto zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Nový balík pomoci však podporilo iba 26 z 27 členských štátov vrátane Slovenska. Vetoval ho maďarský premiér Orbán. Vyhlásenie o podpore Kyjeva tak vydali samostatne a nie je záväzné. Ukrajinu budú štáty podporovať dobrovoľne.
Rokovania nielen na bruselskom summite, ale aj mimo neho, priniesli aj viacero ďalších konkrétnych bodov týkajúcich sa spoločnej európskej obrany či pomoci Ukrajine. Americký prezident Trump napríklad po zastavení vojenskej pomoci začiatkom týždňa zastavil v stredu aj poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine. Francúzsko sa hneď ponúklo, že tento výpadok v rámci svojich možností nahradí a bude s Kyjevom zdieľať informácie svojich tajných služieb. Rovnako tak Británia uviedla, že bude spravodajské informácie poskytovať Ukrajine aj naďalej.
Francúzsko vo veľkej miere preberá vedúcu úlohu na európskom kontinente. Nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril obavy z toho, že Trump bude chcieť stiahnuť americké jadrové zbrane z Európy. Tieto zbrane USA zdieľajú s niekoľkými štátmi vrátane Nemecka a poskytujú im tak jadrové odstrašenie. Francúzsko, ktoré má vlastné jadrové zbrane, sa ponúklo, že poskytne svoj jadrový dáždnik krajinám, ktoré o to budú mať záujem. Okrem Nemecka je to napríklad aj Poľsko. Nejde však o jednoduchú záležitosť a dá sa predpokladať, že to bude ešte predmetom dlhých rokovaní.
