Trump zastavil vojenskú pomoc Ukrajine. Ako zareagoval Zelenskyj?

Zdroj foto:  Executive Office of the President of the United States
Zdroj foto: Executive Office of the President of the United States

Americký prezident Donald Trump v noci z pondelka na utorok pozastavil všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Tvrdí, že je to preto, lebo ukrajinský prezident nechce mier, ale pokračovať vo vojne. Volodymyr Zelenskyj však zareagoval úplne opačne.

Pomoc, ktorú Trump zastavil, schválil ešte jeho predchodca Joe Biden a tiež Kongres Spojených štátov. Práve na toto hlasno reaguje demokratická opozícia. Zvrátenie rozhodnutia Kongresu je podľa nej nezákonné. Trump samotný počas svojho aktuálneho funkčného obdobia Ukrajine ešte žiadnu pomoc neschválil.

O svojom rozhodnutí prezident USA neinformoval vopred žiadnych spojencov ani kontaktnú skupinu pre Ukrajinu (tzv. formát Ramstein), ktorá vojenskú pomoc koordinuje. Oficiálne o tom neposkytol žiadne informácie ani Ukrajine samotnej, ktorá teda nepozná detaily. Trump však zastavil úplne všetku pomoc vrátane zásielok, ktoré už boli v Poľsku pri hraniciach s Ukrajinou pripravené na odovzdanie.

Ide o pokračovanie nátlaku, ktorý sa začal v piatok bezprecedentnou hádkou so Zelenským v Bielom dome. Ukrajinský prezident sa odvtedy snaží vzťahy urovnať. Túto cestu si vybral aj dnes. V utorok večer opakovane poďakoval Trumpovi za doterajšiu pomoc USA a vyhlásil, že je ochotný nasledovať jeho silné vedenie na ceste k mieru. Dodal tiež, že chce podpísať so Spojenými štátmi dohodu o ťažbe nerastov na ukrajinskom území.

„Nikto z nás nechce nekonečnú vojnu. Ukrajina je pripravená prísť k rokovaciemu stolu tak skoro, ako to bude možné a priblížiť trvalý mier. Nikto nechce mier viac ako Ukrajinci. Sme pripravení pracovať rýchlo na ukončení vojny,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ak by si však Zelenskyj želal pokračovanie vojny, mohol reagovať úplne inak. Jedno pozastavenie americkej pomoci už Ukrajina prežila na prelome rokov 2023 a 2024, a to bola v horšej situácii ako dnes. Vtedy išlo o domáce politické spory a blokovanie pomoci v Kongrese, na čom sa aktívne podieľal aj súčasný viceprezident J. D. Vance. Ukrajina za to zaplatila stratou územia (najmä pádom Avdiivky vo februári 2024) a stratou životov, keď pre nedostatok rakiet protivzdušnej obrany umierali najmä civilisti a trpela civilná infraštruktúra.

Dnes by bola situácia podobná najmä v tom, že by trpeli najmä civilisti v mestách. Ukrajina vy totiž pri zastavení dodávok pocítila najmä nedostatok rakiet pre protivzdušné systémy Patriot. Pri ostatných zbraniach by dokázala nájsť náhradu buď z európskych dodávok alebo z vlastnej výroby. Na Ukrajine sa totiž za posledný rok rozbehla výroba húfnic i obrnených transportérov. Väčšinu ruských strát (udáva sa až 80 percent) spôsobujú aktuálne drony a z nich si 97 percent vyrába Ukrajina sama.

Zelenskyj si teda mohol vybrať pokračovanie vo vojne aj bez pomoci USA. Znamenalo by to ale väčšie utrpenie civilistov. Ukrajinský prezident sa teda rozhodol ospravedlniť, hoci podľa mnohých pozorovateľov bola hádka v Bielom dome vopred pripravená. Ako na to Trump zareaguje, bude jasné z jeho vyhlásenia, ktoré sa chystalo v noci z utorka na stredu – či chce naozaj trvalý mier aj on, alebo chce čo najviac ponížiť Zelenského a radšej budovať vzťahy s Ruskom.

25. marca 2025

Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v Čiernom mori, no Moskva si začala klásť ďalšie podmienky

23. marca 2025

Video: Americké ťažké bombardéry cvičili na európskom nebi

21. marca 2025

Nemecko odhlasovalo historické zvýšenie výdavkov na obranu

18. marca 2025

Trump volal s Putinom, dohodli prímerie pri útokoch na energetickú infraštruktúru

17. marca 2025

Nemecko vytvorilo novú divíziu domobrany

13. marca 2025

Video: Na cvičení na Balkáne prvýkrát boli aj nové sily rýchlej reakcie

17. marca 2025

Nemecko vytvorilo novú divíziu domobrany

7. marca 2025

Európski lídri vrátane Slovenska súhlasili s posilnením spoločnej obrany

28. februára 2025

Írsko dodá Ukrajine radary

20. februára 2025

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navštívil Slovensko