Koniec obetiam alebo nová fáza vojny? Čo by prinieslo členstvo Ukrajiny v NATO
Ak chceme zastaviť horúce štádium vojny, treba vziať pod ochranný dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou, vyhlásil ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj. Otvoril tak ďalšiu kapitolu v zdanlivo nekonečnej ságe ukrajinského členstva v NATO. O tom, či sa má napadnutý štát stať súčasťou obrannej aliancie sa vedú búrlivé diskusie na domácej i globálnej scéne. Potenciálne pristúpenie Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii totiž môže mať významný dopad na diplomaciu, bezpečnosť v Európe i regionálnu stabilitu.
Členstvo v NATO je pre ukrajinské vedenie dôležitou súčasťou „víťazného plánu“. A hoci aliancia formálne súhlasí aj s takouto podporou obrany Kyjeva proti ruskému agresorovi, žiadny konkrétny časový plán nie je na obzore. Predstava Ukrajiny v NATO totiž v mnohých členských krajinách vyvoláva obavy.
Ešte horší konflikt
Odpor k rozširovaniu aliancie je jedným z leitmotívov rétoriky Kremľa. Rusko už namaľovalo niekoľko červených čiar; nové členské štáty sú vraj ohrozením ruskej bezpečnosti a moskovská propaganda hovorí dokonca o návrate k hraniciam sfér vplyvu z čias studenej vojny. Viaceré členské štáty sú nervózne z predstavy, že by konflikt mohli ešte zhoršiť; omnoho viac im vyhovoval stav pred inváziou na Ukrajinu, keď sa síce viedli reči, ale biznis fungoval. Niektoré z nich stále naivne dúfajú, že ak nebudú Moskvu provokovať, tento čas sa vráti.
Vstup Ukrajiny do aliancie by tak mohol narušiť krehkú jednotu. Kým pre krajiny ako Poľsko či Pobaltie je podpora Ukrajiny kľúčová, Nemecko, Maďarsko a po voľbách i Slovensko vyjadrujú znepokojenie z možnej eskalácie konfliktu. Na rozšírenie aliancie pritom treba súhlas všetkých členských krajín.
Nejasná hranica
Rozpaky vyvoláva i technická stránka vstupu Ukrajiny. Zelenskyj síce počíta s pozvánkou pre celú krajinu s tým, že jej okupované časti sa bude Kyjev snažiť získať po ukončení bojov diplomaticky, no pri dynamickom vývoji frontu v ostatných týždňoch nie je jasné, kde by mala prebiehať hranica ochranného dáždnika NATO. Nestálosť frontovej línie sa používa aj ako protiargument voči námietkam, že i povojnové Západné Nemecko vstupovalo do aliancie ako rozdelená krajina.
Silný spojenec
Priaznivci vstupu naopak argumentujú, že Ukrajina v NATO bude znamenať koniec obetiam. Zamrznutý konflikt síce bude mať ďaleko od vyriešenia, no Moskva si na eskaláciu netrúfne a prestanú zomierať ľudia. Ukrajina získa čas na stabilizáciu; NATO získa do svojich radov silného člena s bojovými skúsenosťami a odhodlaním. Zároveň vyšle silný signál, že stojí za svojimi spojencami nielen v jednoduchých časoch. Z geopolitického hľadiska navyše odmietne implicitný postoj Moskvy: že krajiny, ktoré Rusko považuje za svoju sféru vplyvu, nemajú nárok na slobodné rozhodovanie.
Členstvo v NATO umožní Ukrajine ďalej posilňovať prepojenie s demokratickými Západom, ešte viac integrovať svoje ozbrojené sily s tými spojeneckými a môže byť podľa priaznivcov tohto kroku ďalším posunom smerom k modernizácii krajiny a jej ukotveniu v Európe.
Zmení sa niečo?
Čo by členstvo Ukrajiny v NATO znamenalo prakticky? Podľa analýzy Belferovho centra pre medzinárodné vzťahy by sa sily na bojisku výrazne nezmenili. Ukrajina by síce aktivovala článok 5, ten však členským štátom prikazuje len to, aby „prijali opatrenia, ktoré považujú za potrebné“ na udržanie bezpečnosti. Analýza odhaduje, že západné štáty budú otáľať zapojiť sa do priamej konfrontácie s Ruskom a následná pomoc by pripomínala súčasné aktivity.
Na členstvo Ukrajiny v NATO možno nazerať z rôznych uhlov; nepochybne sa v najbližšej dobe budeme stretávať s ďalšími názormi za i proti nemu. Z morálneho hľadiska je však len jedno riešenie správne. Ukrajina dostala v roku 1994 od západu garanciu svojej bezpečnosti a je čas sľub splniť. Ako tvrdí skúsený americký diplomat Daniel Fried, členstvo Ukrajiny v NATO môže byť najlepší spôsob ako ukončiť neistotu o mieste Ukrajiny v Európe; neistotu, ktorú Putin neustále využíva.
Autor: Miloslav Surgoš
