Vrtuľníky sú stále jednou z kľúčových zložiek armád Severoatlantickej aliancie. Na tom sa pravdepodobne nič nezmení ani v najbližších rokoch, pri zrýchlenom technologickom vývoji dronov a ďalších bezpilotných zariadení. O tejto téme sme sa rozprávali s Jaroslavom Fignárom, odborníkom na vrtuľníky a vojenské letectvo.
Jaroslav Fignár je letecký inžinier, podplukovník vo výslužbe, ktorý má odslúžených 30 rokov v armáde. Venoval sa konštrukcii drakov lietadiel a leteckých motorov, so špecializáciou na vrtuľníky, dodnes je aktívnym vyšetrovateľom leteckých nehôd. Bol pri tom, keď sa stali slovenské ozbrojené sily súčasťou NATO. Zároveň je aj dobrovoľníkom humanitárnej pomoci pre vojnou postihnuté obyvateľstvo Ukrajiny.
„Podpora pozemných síl, transport živej sily i materiálu, prieskum,“ zhrnul Fignár nezastupiteľné miesto vrtuľníkov v armáde SR i NATO. Technológie sa ale menia a vyvíjajú. Aktuálnym vojenským fenoménom sú drony.
„Čo sa týka vojny na Ukrajine, drony sa presadzujú ako veľmi účinný nástroj,“ uviedol Fignár a konkretizoval: „Ich cena je pomerne nízka voči tomu, čo dokážu zničiť. Majú vysokú efektivitu pri ničení nepriateľských cieľov.“
V súvislosti s náletmi dronov sa vyvíja protidronová obrana. Odborník potvrdil slová vojakov z frontu o tom, že najjednoduchšie je zostreliť nepriateľský dron zo zákopu brokovnicou.
„Je to tak. Najlepšie je dron fyzicky eliminovať. Je pomerne pomalý a veľmi citlivý na poškodenie, preto ho možno zostreliť ako vtáka. Brokovnica je účinná.
Ďalšou možnosťou je narušiť na diaľku jeho komunikáciu. Teoreticky je možné zničiť riadiaci program v autonómnych dronoch elektromagnetickým impulzom, ale je to dvojsečné, pretože takýto impulz zničí elektroniku v celom okolí. Na obzore sú laserové zbrane určené práve k ničeniu dronov. Uvidíme čo ukáže budúcnosť, ale vyzerajú ako účinná odpoveď na rozmach dronových zbraní.
Preberú drony úlohy lietadiel? „Nepreberú,“ jednoznačne odvetil expert. Dôvodov je viacero, okrem iného aj to, že vrtuľníky riadené pilotmi vedia predvídať, reagovať na zmeny situácie v okolí a byť tým pádom účinnejšie.
Drony budú brať na seba úlohy vrtuľníkov? „Čiastočne áno. Ale preberú aj úlohy delostrelectva, prieskumu. Ide však len o čiastkové úlohy, kde sa vedia uplatniť, ale aby prebrali celú úlohu vrtuľníkov, to nie. Môj odhad je, že ešte minimálne 50 rokov budú vrtuľníky lietať s ľudskými posádkami,“ konštatuje Fignár.
Ozbrojené sily SR nie sú podľa jeho slov dostatočne vybavené modernými vrtuľníkmi na plnenie svojich úloh, nemajú dosť vrtuľníkov a tie nie sú vyzbrojené.
„Je ich málo a máme ich holé a bosé. Chýbajú nám zbraňové systémy,“ podotkol odborník. Na margo chystaných nákupov rezortov obrany helikoptér typu Black Hawk hovorí, že na bojové účely to nie sú dostatočné stroje. V tejto dobe sú schopné transportu živej sily, prieskumu a prípadného zásahu proti pechote, sú neúčinné proti obrnenej technike.
„Je otázne, či sú adekvátne proti obrneným pozemným jednotkám. Vlastné pozemné jednotky takýto vrtuľník nepodporí a proti nepriateľskej obrnenej sile je neúčinný,“ konštatuje. Podľa neho ide o stroj vhodný na hliadkovanie a výcvik pilotov, nie na bojové akcie: „Sú dobré, spoľahlivé, majú dostatok rezurzu (povolený nálet za životnosť vrtuľníka), môžu nalietať tisíce hodín, ale nie sú to bojové vrtuľníky. Je to také polovičné riešenie.“
Čo by kúpil on? „Podľa financií´,“ vyjadril sa diplomaticky. Keby však disponoval neobmedzeným rozpočtom, kúpil by letku „apačov“.
AH-64 Apache je bojová helikoptéra americkej výroby, účinná proti obrnenej technike. „Len sú drahé, to tento štát neutiahne a je otázka, či by nám ich boli ochotní predať,“ poznamenal.
Stíhačky F-16, ktoré OS SR začali preberať tento rok (kontrakt sa podpisoval ešte za vlády Petra Pellegriniho) sú podľa odborníka kvalitné stroje, ale sú príliš rýchle a určené skôr na boj so vzdušnými cieľmi. V súčasnej dobe môžu sprevádzať zablúdené dopravné lietadlo. Pri strete s pozemnými vojskami však majú „efšestnástky“ obmedzené možnosti.
Fignár si zaspomínal na vstup SR do NATO pred dvadsiatimi rokmi. Najväčšou výzvou bola zmena komunikačných systémov „Čo sa týka leteckej techniky, potrebovali sme všetky lietadlá a vrtuľníky vybaviť komunikačnou technikou podľa štandardov NATO. Tie, čo kupujeme dnes, už to majú automaticky vbudované. Vtedy sme robili konverzie z ruských komunikačných systémov,“ dodal Fignár, ktorý pôsobil na pozíciách staršieho inžiniera Veliteľstva vzdušných síl OS SR, učiteľa učebnej skupiny drakov a leteckých motorov, veliteľa leteckej výcvikovej školy, a školy protivzdušnej obrany a komunikačných a informačných systémov. Leteckej technike sa venoval aj po odchode do civilu.
Autor: Michal Frank
