Rozhovor vznikol na základe verejnej diskusie – formátu „Questions & Answers“ – po vystúpení úradujúceho zástupcu generálneho tajomníka NATO Borisa Rugeho na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Montreale (25. novembra 2024). Vybrali sme osem najpálčivejších otázok poslancov a najdôležitejšie odpovede Borisa Rugeho.
1. Má NATO podporiť, aby Ukrajina mohla cieliť zbrane aj na ruské územie?
Michael Turner (USA): Americká delegácia postupne zmierňuje obmedzenia na použitie zbraní, ktoré dodávame Ukrajine. Podporí nový generálny tajomník Rutte odstraňovanie týchto zákazov?
Boris Ruge: Áno. Mark Rutte zastáva v tejto veci tú istú líniu ako Jens Stoltenberg: Ukrajina sa bráni podľa článku 51 Charty OSN a má právo útočiť aj na ciele na ruskom území. NATO preto vyzýva spojencov, aby reštrikcie zrušili alebo aspoň uvoľnili.
2. Potrebuje Aliancia silnejší „európsky pilier“?
Natalia Napouzyreff (Francúzsko): Ako vidíte budúcnosť európskeho piliera v transatlantickej bezpečnosti?
Ruge: Európa musí niesť väčší diel bremena – v obrane aj v podpore Ukrajiny. „Európsky pilier“ však nemôže znamenať EÚ-exkluzívny klub; kľúčové je zahrnúť aj ne-členské krajiny EÚ, ako Spojené kráľovstvo, Nórsko či Turecko.
3. Kedy bude veliteľstvo NSATU pre výcvik Ukrajiny plne funkčné?
Derek Twigg (Spojené kráľovstvo): Čo ešte chýba k spusteniu NATO Security Assistance and Training for Ukraine (NSATU)?
Ruge: Vrchný veliteľ SACEUR generál Cavoli finalizuje posledné príspevky personálu a techniky; do konca roka 2024 bude NSATU v plnej prevádzke bez toho, aby došlo k prerušeniu existujúcej pomoci.
4. Aké reformy ešte potrebuje Kyjev a čo s Arktídou?
Julie Dzerowicz (Kanada): 1) Čo konkrétne očakáva NATO od Ukrajiny na jej „nezvratnej ceste do Aliancie“? 2) Ako vnímate rastúce riziká v Arktíde?
Ruge: Reformy sa hodnotia v ročnom pláne ANP – ide najmä o civilnú kontrolu armády, súdnictvo a boj proti korupcii. V Arktíde je situácia dynamická: pribudlo sedem z osem arktických štátov v NATO, no Rusko aj Čína tam posilňujú aktivity. Postoj a prítomnosť spojencov treba tomu prispôsobiť.
5. Rozdiel medzi plánmi obrany a reálnymi rozpočtami sa zväčšuje. Čo s tým?
Johann Wadephul (Nemecko): Nemali by sme radšej upraviť obranné plány, keď ich nevieme financovať?
Ruge: Nie. Lídri už plány schválili – našou úlohou je ich financovať. Pravda je, že 2 % HDP nepostačí na všetky požadované kapacity; preto musia zaostávajúce štáty nielen dobehnúť 2 %, ale vo viacerých prípadoch ísť nad túto hranicu.
6. Prečo NATO neškolí ukrajinských vojakov priamo na území Ukrajiny?
Audronius Ažubalis (Litva): Výcvik in-country by bol rýchlejší aj lacnejší. Čo tomu bráni?
Ruge: Otvorene – členské krajiny zhodnotili, že prítomnosť inštruktorov na Ukrajine by mohla zatiahnuť NATO do priameho konfliktu a implikácie by niesla celá Aliancia. Konsenzus preto ostáva pri výcviku mimo ukrajinského územia.
7. Ako reálne vyzerá proces pozvania Ukrajiny do NATO?
Raivo Kaljulaid (Estónsko): Technicky – ak nastane politický súhlas, aké kroky nasledujú a ako rýchlo?
Ruge: Prvým krokom je jednomyseľné pozvanie 32 štátov. Potom nasleduje séria približne desiatich procedúr (prístupové rozhovory, ratifikácie v parlamentoch atď.). V prípade Fínska a Švédska to šlo historicky rýchlo – no až po tom, čo konsenzus vznikol.
8. Boj proti terorizmu a Agenda „Ženy, mier a bezpečnosť“
Tugba Işık Ercan (Turecko): Ako NATO posilňuje boj proti terorizmu a čo robí pre ochranu žien?
Ruge: Terorizmus je po Rusku najakútnejšou hrozbou – špeciálny koordinátor CT agendy sedí priamo v sídle NATO a politika bola v roku 2024 aktualizovaná. Súbežne sme schválili novú stratégiu Women, Peace & Security; jej realizáciu vedie osobitná vyslankyňa generálneho tajomníka Irene Fellin.
