V nemeckom Rostocku vzniklo nové námorné taktické veliteľstvo NATO. Nemecko má spomedzi spojeneckých krajín v Baltskom mori najväčšiu flotilu. Minister obrany Boris Pistorius sa vyjadril, že zriadením veliteľstva preberá jeho krajina väčšiu úlohu v regióne.
Po tom, čo do NATO vstúpilo tento rok aj Švédsko, sa z Baltského mora stalo de facto vnútorné jazero Aliancie. Prístup k jeho pobrežiu majú takmer výhradne členské krajiny NATO. Jedinou výnimkou je Rusko – a to na východnom konci Fínskeho zálivu a v Kaliningradskej oblasti.
Ruská Baltská flotila pritom patrí k tým slabším – Tichomorská a Severomorská sú výrazne silnejšie. Rusi majú v Baltskom mori iba jednu ponorku, jeden torpédoborec, dve fregaty a tri výsadkové lode. Najpočetnejšou triedou lodí sú korvety a malé raketové plavidlá – tých majú Rusi 27.
Krajiny NATO majú v Baltskom mori dokopy 11 ponoriek, 22 fregát a 17 korviet. Môžu sa tiež spoliehať na pomoc ďalších spojencov, čo je vidno aj na zložení nového Command Task Force Baltic (Veliteľstvo baltského operačného zväzu). Na jeho čele stojí nemecký admirál, jeho zástupca je z Poľska a náčelník štábu je zo Švédska.
Okrem Nemecka tvorí Task Force Baltic 11 ďalších krajín NATO – Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. Úlohou veliteľstva v Rostocku je plánovať námorné operácia a cvičenia, viesť námorné sily Aliancie v Baltskom mori a posilniť obranyschopnosť Aliancie v tejto oblasti.
