Svoj pochod na Moskvu zastavila žoldnierska skupina Wagnerovcov iba kúsok od Moskvy. Jej šéf Prigožin sľúbil po dohode s bieloruským diktátorom Lukašenkom návrat svojich bojovníkov na základne. On sám odchádza do exilu v Bielorusku výmenou za beztrestnosť.
Otázkou je, čo presne dohodli. Prigožin videl, že na jeho stranu sa nepridávajú ani mocní ľudia z vedenia Ruska, ani masy ľudí. Všetci čakali, ako sa situácia vyvinie a kto začne mať navrch. Wagnerovcov dorazilo k Moskve už len 5000 a armáda sa tam pripravovala na odpor. Rýchle obsadenie hlavného mesta, ako sa to podarilo v Rostove a vo Voroneži, tak nebolo možné.
Na druhej strane, aj ruské vedenie potrebovalo rýchlu dohodu. Rostov na Done je totiž dôležitým logistickým centrom a ak by ho Prigožin blokoval, ruským vojakom na juhu Ukrajiny by rýchlo začali chýbať zásoby a munícia. Okrem oficiálnej dohody o odchode do exilu a beztrestnosti tak je pravdepodobné, že sa dohodli aj na iných veciach, ktoré zatiaľ nie sú verejne známe. Špekuluje sa, že neskôr dôjde ku zmenám vo velení ruskej armády, ktoré Prigožin dlhodobo kritizoval.
Otázkou je, čo sa stane s Wagnerovcami. V súčasnej podobe v Rusku už nebudú môcť existovať. Časť zrejme odíde so svojím šéfom do exilu a časť sa začlení do ruskej armády. Takto by mohol Prigožin dostať svojich ľudí do velenia a získať to, po čom dlho túžil – vplyv nad riadenie bojových operácií. Otázne však je, čo sa s ním stane. Oficiálne mu Putin sľúbil, že ho nepotrestá. Prigožin ho však zosmiešnil, keď ukázal, že ruský prezident je príliš slabý na to, aby účinne riadil a bránil svoju krajinu – a to sa neodpúšťa…
