Po konci studenej vojny mnohé európske krajiny postupne zrušili povinnú vojenskú službu a ponechali si menšie profesionálne armády. Tento trend sa však teraz začína obracať.
Dva štáty, ktoré najnovšie požiadali o členstvo v NATO, povinnú vojenčinu majú. Švédsko ju síce zrušilo v roku 2010, ale v roku 2017 ju opäť zaviedlo. V rokoch 2018 a 2019 však povolalo iba 4000 mužov a žien, hoci povinnosť sa vzťahovala približne na 100-tisíc občanov v príslušnej vekovej kategórii – to znamená, že odvedené boli iba štyri percentá. Fínsko brannú povinnosť nikdy nezrušilo a má aj omnoho vyššie čísla odvedených – až 80 percent tých, ktorí by vojenčinu mali absolvovať, ju aj absolvujú.
Návrat povinnej vojenskej služby čaká aj Lotyšsko. Tamojší parlament v piatok schválil jej obnovenie pre mužov vo veku 18 až 27 rokov. Príslušný zákon navrhla lotyšská vláda v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Zákon ešte musí podpísať lotyšský prezident. Ak sa tak stane, prví muži nastúpia na 12-mesačnú vojenskú službu na budúci rok.
Lotyšsko zrušilo povinnú vojenčinu v roku 2004 po tom, čo vstúpilo do NATO. Lotyšské ozbrojené sily majú momentálne 16 700 profesionálnych príslušníkov. Podľa lotyšskej ministerky obrany si však súčasné geopolitické hrozby vyžiadali návrat vojenskej služby. Zabezpečenie ochrany krajiny je totiž možné len cez komplexné obranné riešenia, ktoré zahŕňajú nielen zbraňové systémy, ale aj pripravenosť veľkej časti spoločnosti na vojenskú operáciu.
