Turecko vo štvrtok večer ako posledná krajina ratifikovala vstup Fínska do NATO. To sa tak môže stať už v najbližších dňoch oficiálnym členom Aliancie. Očakáva sa, že sa tak udeje na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré bude v Bruseli v utorok 4. apríla a v stredu 5. apríla.
Po tom, čo vlani požiadali Švédsko a Fínsko o prijatie do Severoatlantickej aliancie, ratifikovalo ich vstup v rýchlom slede 28 z 30 členských krajín. Otáľali iba Maďarsko a Turecko. Budapešť naveľa súhlasila so vstupom Fínska v pondelok. Vzápätí Rusko zaradilo Maďarsko na zoznam nepriateľských štátov, kde je väčšina európskych štátov vrátane Slovenska už rok.
Vo štvrtok ratifikovalo vstup Fínska aj Turecko. Hranica NATO s Ruskom sa tak predĺži o 1300 km. Nebyť však ruskej agresie na Ukrajine, nestalo by sa to. Pred vojnou na Ukrajine severské štáty o vstupe do NATO neuvažovali.
Neratifikovaní ostáva ešte žiadosť Švédska. Budapešti sa nepáči, že Štokholm kritizuje Orbánovu politiku. Turecko zas má nevyriešené spory ohľadom vydania kurdských aktivistov, ktorí majú vo Švédsku azyl. Rokovania Ankary so Štokholmom boli viackrát prerušené. V januári napríklad preto, lebo dánsky ultrapravičiar Rasmus Paladan spálil pred tureckou ambasádou vo Švédsku korán, čo vyvolalo v Turecku veľké protesty. Medzitým vysvitlo, že Paladan má kontakty na ľudí spojených s ruskou žoldnierskou Wagnerovou skupinou. A je to práve Rusko, ktoré sa snažilo rozširovaniu NATO zabrániť – hoci ho ono samo svojou agresivitou podnecuje.
Predpokladá sa však, že po májových voľbách v Turecku sa situáciu upokojí a Ankara odsúhlasí aj vstup Švédska. A keď to bude vidieť Maďarsko, bude súhlasiť tiež. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že na júlovom summite vo Vilniuse už budú obe krajiny členmi.
