Dokončenie vstupu Švédska a Fínska je prioritou pre NATO. Povedal to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg na summite škandinávskych krajín, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia Dánska, Fínska, Nórska a Švédska.
Podľa Stoltenberga Aliancia robí ohľadom vstupu dvoch nových krajín pokroky. Na budúci týždeň zvolá Stoltenberg ďalšie stretnutie predstaviteľov Turecka, Švédska a Fínska v centrále NATO. Práve Turecko robí najväčšie problémy najmä čo sa týka Švédska. Podľa Ankary totiž Štokholm nesplnil viaceré jej požiadavky.
Okrem Turecka neratifikovalo vstup dvojice škandinávskych krajín do Aliancie už len Maďarsko. Prezidentka našich južných susedov Katalin Nováková dnes vyzvala maďarských poslancov na čo najskoršiu ratifikáciu. Vládna strana Fidesz, ktorá má v parlamente dve tretiny kresiel, potom vyhlásila, že vstup Fínska a Švédska do NATO podporí.
O svojom vstupe do Aliancie dnes hlasovali aj poslanci vo Fínsku. Schválili ho drvivou väčšinou – z 200 poslancov až 184 hlasovalo za, proti boli iba siedmi. Krajina má s Ruskom 1340 km dlhú spoločnú hranicu. V utorok na nej začali stavať plot. Má byť vysoký 3 metre, s ostnatým drôtom navrchu. Strážiť ho budú aj kamery. Plot má byť dlhý 200 km, pokryje teda len časť hranice.
Švédsko a Fínsko boli dlhé roky neutrálne. Prvá menovaná krajina dokonca od roku 1812, čiže viac ako 200 rokov – hoci formálne neutralitu vyhlásil kráľ Gustáv XIV. až v roku 1834. Neutralitu podporovala aj verejnosť v oboch štátoch. Po nevyprovokovanej ruskej agresii voči susednej Ukrajine sa však verejná mienka obrátila. Vo Fínsku napríklad podľa novembrového prieskumu podporuje vstup do NATO až 78 percent obyvateľov.
