Tragická bilancia ruského teroristického útoku na obytný dom v Dnipre stúpla v priebehu dneška na 35 mŕtvych, ďalších 35 ľudí je nezvestných pod troskami. Podľa starostu Borysa Filatova je len minimálna nádej, že niekoho z nich nájdu živého.
Rusko v sobotu po dvoch týždňoch podniklo ďalšiu veľkú vlnu útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Z lietadiel vypustilo 38 rakiet a striel s plochou dráhou letu, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 23. Okrem toho vystrelili ruské sily aj viacero rakiet zo systémov S-300 a S-400, ktoré primárne slúžia na obranu proti lietadlám, no sú použiteľné aj ako balistické rakety zem-zem.
Útoky mierili proti mestám po celej Ukrajine – od Ľvova, cez Ternopil, Ivano-Frankivsk, Chmelnyckyj, Vinnyciu, Kyjev, Kryvyj Rih, Dnipro, Mykolajiv, Odesu až po Charkov. Najtragickejší bol zásah raketou Ch-22 v Dnipre. Ruské bombardéry Tu-22M3 vypustili spolu päť týchto rakiet a jedna z nich trafila vchod do deväťposchodového paneláku. Časť z neho sa úplne zrútila. Okrem mŕtvych a nezvestných si útok vyžiadal aj viac ako 75 zranených.
Ch-22 sú staré rakety zo začiatku 60. rokov minulého storočia a v poslednom období ležali v skladoch ako beznádejne zastarané. Ruská agresia voči Ukrajine znamená ich vôbec prvé bojové nasadenie. Výhodou striel je ich vysoká rýchlosť takmer 5 Machov a vysoká nosnosť – bojová hlavica váži tonu. Nevýhodou je extrémna nepresnosť, odchýlka od cieľa môže byť aj niekoľko kilometrov. To v 60. rokoch neprekážalo, pretože strela mala niesť jadrovú hlavicu. Teraz je ich nasadenie proti ukrajinským mestám v hlbokom rozpore s ruským tvrdením, že na civilné ciele neútočí. Tieto nepresné strely totiž opakovane zasahujú len civilné budovy. V júni napríklad jedna Ch-22 minula železničnú stanicu v Kremenčuku a trafila namiesto toho nákupné stredisko plné ľudí.
Doplnenie:
Na sociálnych sieťach sa šíria nepravdivé informácie, že panelák zasiahla raketa Ch-22 preto, lebo ju predtým zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Dokonca sa objavili tvrdenia, že budovu trafila priamo raketa ukrajinskej PVO.
To druhé tvrdenie je hlúposť, pretože raketa PVO by nedokázala napáchať takéto škody. To prvé tvrdenie má pôvod v nepresnom a veľmi nešťastnom vyhlásení Oleksija Arestovyča, poradcu prezidenta Volodymyra Zelenského. Prípady, že ukrajinská PVO naozaj zasiahne blížiacu sa ruskú strelu a tá nevybuchne vo vzduchu, ale zrúti sa na zem a vybuchne až pri dopade, sa skutočne už stali. Deje sa tak ale pri pomalších strelách s plochou dráhou letu, ktoré Ukrajinci dokážu zasiahnuť. Nie pri raketách Ch-22 s rýchlosťou 5 Machov. Tých Rusi doposiaľ za celú vojnu vystrelili vyše 200 a ukrajinská PVO nezasiahla ani jednu. To je zrejme jediný dôvod, prečo ich Rusi používajú (okrem toho, že si šetria novšie strely). Ich navádzanie je totiž úplne katastrofálne – starý radar je nastavený tak, aby si vybral najväčší cieľ v oblasti dopadu. V minulosti to malo rakete umožniť vybrať si v zväze nepriateľských plavidiel to najväčšie – lietadlovú loď. Teraz, pri použití proti pozemným cieľom, to spôsobuje chronickú nepresnosť. Rakety Ch-22 napríklad viackrát vystrelili proti mostu Zatoka pri Odese, ale netrafili ani raz – zakaždým si ich radar vybral hrádzu pri moste, pretože tá bola výraznejšia. Most Zatoka museli Rusi zasiahnuť inými strelami, ktoré však nesú menšiu hlavicu a nepodarilo sa im ho úplne vyradiť.
