Ruský diktátor Putin výrazne eskaloval konflikt na Ukrajine, keď dnes anektoval jej okupované oblasti. Urobil tak presne na výročie Mníchovskej dohody, po ktorej v roku 1938 vtedajšie Československo prišlo o pohraničie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to zareagoval symbolicky podaním žiadosti o vstup do NATO.
Po pseudoreferendách, ktoré mali nízku účasť a prebehli pod dozorom ozbrojených vojakov okupačných vojsk, sa dnes v Kremli zišli Ruskom dosadení zástupcovia štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Spoločne s Putinom podpísali dekrét o ich pripojení k Rusku. Takáto nehanebná krádež územia tu nebola od druhej svetovej vojny. „Rusko má štyri nové regióny. Svoje územie budeme brániť všetkými možnými prostriedkami,“ vyhlásil Putin. Jeho prejav bol plný odkazov na historické veľké Rusko, obviňovania Západu a tiež skrytých hrozieb jadrovými zbraňami. Vyhlásil, že je ochotný viesť mierové rozhovory, ale tie sa nemôžu týkať čerstvo anektovaných území, ktoré podľa neho ostanú už navždy ruské.
Vo všetkých štyroch oblastiach sa vedú intenzívne boje a Rusko ich zďaleka neovláda celé. Podľa Putina si však Moskva nárokuje aj tie časti, ktoré ovláda ukrajinská armáda. Tá sa rozhodne nemieni stiahnuť, naopak, pokračuje v oslobodzovaní ukrajinskej zeme. Dnes sa Ukrajincom podarilo prakticky uzavrieť obkľúčenie mesta Lyman na severe Doneckej oblasti, v ktorom je vyše 3000 ruských vojakov. Ukrajinci oslobodili dediny Jampiľ juhovýchodne a Drobyševe severozápadne od mesta. Tým dostali poslednú cestu vedúcu do Lymanu pod priamu paľbu. Zničili veľkú časť vozidiel, ktoré sa odtiaľ snažili uniknúť. Zlikvidovali aj posily, ktoré tam Rusko posielalo. Tie tvorili väčšinou čerstvo mobilizovaní vojaci bez náležitého výcviku a skúseností.
Prezident Zelenskyj už dávnejšie uviedol, že akákoľvek anexia znamená koniec mierových rokovaní. Rokovania s Putinom teraz priamo odmietol. „Ukrajina bola a je vedúcou silou pri snahách o jednania. Bol to náš štát, ktorý Rusku ponúkal, aby súhlasilo so spolužitím za rovných, čestných, dôstojných a férových podmienok. Je jasné, že s týmto ruským prezidentom to nie je možné. On nevie, čo je dôstojnosť a česť. My sme pripravení viesť dialóg s Ruskom, ale za iného ruského prezidenta,“ vyhlásil Zelenskyj.
Ukrajinský prezident zároveň povedal, že jeho krajina podáva žiadosť o urýchlené prijatie do NATO. Pred pár mesiacmi pritom verejne vyhlasoval, že si uvedomuje, že cesta do Aliancie je v súčasnosti pre Ukrajinu zarúbaná a je ochotný na ňu úplne rezignovať v záujme mieru s Ruskom. Dnes je jasné, že Kremeľ nechce mier, ale územia. Aj Zelenskyj preto obrátil. „De facto sme si svoju cestu do NATO už prešli. De facto sme už preukázali kompatibilitu s aliančnými normami. Pre Ukrajinu sú reálne – reálne na bojisku. Ukrajina dnes podáva žiadosť, aby tak urobila aj de iure,“ uviedol Zelenskyj.
Nie je jasné, čo presne táto prihláška znamená a ako na ňu NATO zareaguje. Zelenskyj si zrejme uvedomuje, že ide len o symbolické gesto. Kandidátska krajina totiž musí mať podľa pravidiel Aliancie vyriešené prípadné hraničné spory a nesmie byť vo vojnovom stave. Isté je zatiaľ len to, že USA aj Európa uvalia na Moskvu ďalšie sankcie. Zvyšok sveta tiež odmietol uznať pseudoreferendá a anexiu území, ktoré Rusko okupovalo.
Reakcia Slovenska
Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár a premiér Eduard Heger vydali spoločné vyhlásenie:
„Dôrazne odsudzujeme snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Tieto oblasti boli Ukrajine násilne zabraté vojenskou agresiou zo strany Ruska, ktoré tak hrubo porušilo Chartu OSN, všetky základné princípy medzinárodného práva a spôsobilo obrovské ľudské a materiálne škody.
Výsledky pseudo referend, ktoré na okupovanom území Ruská federácia zorganizovala pod hlavňami pušiek, nemajú žiaden platný právny účinok. Sú len nelegitímnou snahou zakryť akt agresie a nemôžu byť akceptované. Moskva takto podkopáva úsilie o dosiahnutie mieru, cielene eskaluje situáciu a snaží sa medzinárodné spoločenstvo zastrašiť a odradiť od ďalšej podpory Ukrajiny v jej spravodlivom obrannom boji. Ak by sme ako Slovensko tieto kroky Ruska akceptovali, popreli by sme základné princípy, na ktorých je založená naša vlastná suverenita a teritoriálna integrita.
Zdôrazňujeme, že Slovenská republika uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát, ktorý je kandidátom na členstvo v Európskej únii, a ktorého územná celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach je nespochybniteľná.“