V okupovaných ukrajinských regiónoch sa dnes skončilo pseudoreferendum o pripojení k Rusku. Takmer okamžite po zavretí volebných miestností začali ruské úrady vyhlasovať, že 97 až 98 percent hlasujúcich sa vyslovilo za. Takýto „výsledok“ nikoho neprekvapil, aj Putin bral zabratie ukrajinského územia ako hotovú vec už predtým.
Očakáva sa, že Putin čoskoro vyhlási Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť za súčasť Ruska. A to aj napriek tomu, že vo všetkých štyroch oblastiach sa bojuje a v Luhanská oblasť je cieľom pokračujúcej ukrajinskej ofenzívy východne od rieky Oskil. Zastaviť ju nepomáha ani mobilizácia. Po nej mali odvedení vojaci oficiálne absolvovať niekoľkotýždňový potrebný výcvik, no prvých poslali na front už po jednodňovom tréningu a výsledkom sú ich vysoké straty.
Pseudoreferendá na okupovaných územiach zvyšok sveta neuznáva. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg to označil za flagrantné porušenie medzinárodného práva. No Putinovi to dá oficiálnu zámienku na použitie jadrových zbraní na obranu „ruského“ územia. Aj bývalý prezident Medvedev sa dnes vyjadril, že Rusko má právo na obranu svojho územia všetkými prostriedkami vrátane jadrových zbraní. A dodal, že NATO proti tomu určite nezasiahne. Západ pritom dlhodobo varoval Moskvu, že v prípade útoku na Ukrajinu prijme tvrdé sankcie a bude Kyjevu dodávať zbrane. Kým Kremeľ klamal, keď tvrdil, že útok nechystá, Západ splnil presne to, čo tvrdil. A prípadný ruský jadrový útok bude červenou čiarou, po ktorej bude nasledovať tvrdá reakcia.
Sabotáž na morskom dne
Zrejme v súvislosti s vojnou na Ukrajine bolo dnes horúco aj na dne Baltského mora. Plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori boli poškodené a uniká z nich veľké množstvo plynu. Oba pritom neboli už nejaký čas využívané. Nord Stream 1 odstavili sami Rusi s výhovorkami na údržbu. Nord Stream 2 nebol po ruskom útoku na Ukrajinu ani spustený do prevádzky. V oboch rúrach však bolo natlakované určité množstvo plynu z technických dôvodov.
Poškodenia sa objavili na troch miestach naraz v dánskych a švédskych vodách v blízkosti ostrova Bornholm. Už to vzbudzovalo podozrenie, že nejde o náhodu. Neskôr dánske a švédske úrady uviedli, že meracie stanice zaznamenali v blízkosti plynovodov podmorské výbuchy. Hovorí sa o sabotáži, nie je však jasné, kto a ako ju spáchal.
Opravy škôd potrvajú zrejme celé týždne a je možné, že plyn týmito rúrami v zime nebude vôbec prúdiť. Poškodenie je veľkého rozsahu, v dĺžke okolo kilometra. Na hladine sa tvoria veľké bubliny. Lode majú zákaz plavby do vzdialenosti najmenej 9 km od miesta úniku. V prípade, že by nabehli na plynovú bublinu, by sa totiž okamžite potopili.
V reakcii na tento incident začala cena plynu stúpať. Dobrou správou však je, že dnes zároveň Poľsko otvorilo plynovod cez Baltské more z Nórska. Ten začali budovať po ruskej anexii Krymu a dokončili ho akurát včas.
