Ruská armáda ustúpila a zanechala za sebou stovky mŕtvych civilistov. Taká bola realita na jar v Buči a ďalších mestách okolo Kyjeva a taká je aj teraz okolo Izjumu.
Provizórne pohrebisko v lese pri Izjume sa už predtým objavilo na záberoch ruských propagandistov. Pochovávali tam ľudí, ktorí zomreli pri dobýjaní mesta v marci a v apríli. Na hroby vztýčili kríže zbité z neohobľovaných kusov dreva a väčšinu z nich označili len číslami, iba niektoré dostali mená. Hneď, ako sa tieto zábery objavili, si Ukrajinci povedali, že po oslobodení Izjumu musia toto pohrebisko čo najskôr nájsť a zistiť, ako pochovaní ľudia umreli.
Tak sa aj stalo a krátko po oslobodení Izjumu 10. septembra nastúpili do práce ukrajinskí forenzní špecialisti v ochranných odevoch. Našli 445 hrobových miest, no vo viacerých z nich leží viac ako jeden človek. Väčšina z nich nie je zatiaľ identifikovaná, no mnohí sa javia ako civilisti. Sú medzi nimi aj ženy a deti. Niektoré telá nesú známky mučenia či popravy. Napríklad hneď prvé telo ženy, ktoré vykopali, malo okolo krku uviazané lano. Leží tu napríklad 47 civilistov, ktorí zomreli v marci pri ruskom leteckom útoku na obytný dom v Izjume.
Sú tu však aj ukrajinskí vojaci. V jednom hrobe ich našli dve desiatky. Niektorí z nich mali zviazané ruky za chrbtom, jeden mal na krku slučku. Všetkých exhumovali a odviezli v bielych vakoch na ďalšie vyšetrovanie.
Podľa charkovského prokurátora Olexandra Ilyjenkova to nie je jediné pohrebisko. V oslobodenej oblasti sa ich našlo viac spolu s dôkazmi o páchaní vojnových zločincov. Rusi sa existenciou provizórneho cintorína ani veľmi netajili, pretože nepredpokladali, že ich ukrajinská armáda čoskoro vyženie. Miestnym ľuďom však zakazovali pohybovať sa v jeho okolí. Na hroby svojich blízkych sa tak mohli prísť pozrieť až teraz. Množia sa tiež svedectvá o mučení civilistov ruskými okupantami. K tomu dochádzalo napríklad na policajnej stanici v Balakliji, kde na mučenie používali elektrošoky.
