Kým Rusko nevie, kam z konopí na Ukrajine, Azerbajdžan využil situáciu a skúša si vydobyť viac územia od Arménska. Tentoraz však nejde len o Náhorný Karabach, ale priamo o medzinárodne uznané hranice Arménska.
Dlhoročný konflikt o Náhorný Karabach vyvrcholil v roku 2020. Oblasť bola obývaná prevažne Arménmi, ale medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. A ten sa rozhodol vziať si ju späť silou, čo sa mu aj z väčšej časti podarilo. Prímerie sprostredkované Moskvou rátalo s nasadením ruských mierových vojsk medzi obomi znepriatelenými štátmi. Veľkú časť z nich však Rusi stiahli po začatí vojny na Ukrajine.
Azerbajdžanu zjavne Náhorný Karabach nestačí. Netají sa plánmi na pozemný koridor do Nachičevanskej autonómnej republiky. Tá patrí Azerbajdžanu, no je to exkláva, ktorú od materskej krajiny oddeľuje pás arménskeho územia. Práve tam došlo k prestrelkám v máji, júli a v novembri 2021. Doteraz najťažšie boje vypukli ale až tento týždeň.
Azerbajdžan tvrdí, že iba reaguje na provokácie, no nasadil delostrelectvo a drony Bayraktar, ktoré útočia priamo na územie Arménska. To hlási 105 padlých vojakov, Azerbajdžan priznáva stratu 50 mŕtvych vojakov.
Arménsko je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Ide o vojenský blok, ktorý vytvorila Moskva z bývalých sovietskych republík ako euroázijskú protiváhu NATO. Jeho ďalšími členmi sú okrem Arménska a Ruska aj Bielorusko, Kirgizsko, Kazachstan a Tadžikistan. Vláda v Jerevane po najnovšom azerbajdžanskom útoku na svoje územie dvakrát zvolala zasadanie organizácie a žiadala aktivovanie článku 4 zmluvy, ktorý hovorí o tom, že ak je napadnutý jeden člen, pokladá sa to za útok na všetkých.
„Poprosili sme o pomoc, vrátane vojenskej, na obnovenie územnej celistvosti Arménska a zabezpečenie odchodu azerbajdžanských ozbrojených síl z územia Arménska,“ vyhlásil v stredu v parlamente premiér Nikol Pašinjan. V prvej vážnej skúške však OZKB zlyhala. Zmohla sa len na vyhlásenie, v ktorom vyjadrila obavy zo zhoršovania situácie a vyjadrila Jerevanu sústrasť s padlými vojakmi. Do konfliktnej zóny organizácia vyšle misiu, aby preverila situáciu, no tá sa nijak neponáhľa. Jej šéf priletí do Arménska až na budúci týždeň.
Neochota (alebo neschopnosť) Ruska poskytnúť vojenskú pomoc Arménsku vyvolala v tejto kaukazskej krajine veľké sklamanie. Nehovoriac o tom, že Azerbajdžan, ktorý má za sebou silného spojenca Turecko, si z tejto lekcie tiež nepochybne robí dôkladné poznámky.
