Na Západe ho oslavujú ako mierotvorcu, pobaltské štáty či Gruzínsko spomínajú na jeho krvavé pokusy o zastavenie rozpadu ZSSR a v Rusku ho mnohí považujú za zradcu. V utorok zomrel vo veku 91 rokov Michail Gorbačov, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o pokojné ukončenie Studenej vojny.
V roku 1985 sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a de facto lídrom krajiny. Vo veku 54 rokov bol vtedy najmladším členom Politbyra. Pokladali ho za závan čerstvého vzduchu po tom, čo sa na čele krajiny vystriedalo niekoľko starých politikov. Ocitol sa v nezávideniahodnej situácii. Centrálne riadená ekonomika nestíhala konkurovať tej západnej a bola na pokraji kolapsu. Sovietska armáda bola od roku 1979 zapletená do krvavej vojny v Afganistane.
V ekonomickej oblasti Gorbačov zaviedol program Perestrojky – obmedzil zbrojnú výrobu, ktorá stála veľkú časť štátnych príjmov a zaviedol isté trhové reformy. Podpísal viaceré zmluvy o odzbrojení s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. V roku 1989 stiahol vojská z Afganistanu. A v politickej sfére zaviedol program Glasnosti, ktorý umožňoval otvorene kritizovať vládnych predstaviteľov spôsobom, ktorý bol dovtedy nemysliteľný. Prepustil tiež posledných politických väzňov.
Jeho reformy a otvorenosť politiky však viedli aj k nárastu nacionalizmu v jednotlivých republikách Sovietskeho zväzu. Keď sa rozhodol nezasahovať proti antikomunistickým vzburám v štátoch strednej Európy, začali sa nepokoje aj v ZSSR, ktoré postupne zničili jeho stabilitu. Proti vzburám obyvateľov Litvy či Lotyšska ešte zasiahli tanky. Po zbabranom puči tvrdého jadra komunistickej strany v roku 1991 však Gorbačov súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a odišiel z politiky.
Kým na Západe ho obdivovali a v roku 1990 dostal aj Nobelovu cenu za mier, doma v Rusku ho vinili za chaos, ktorý nasledoval. A rovnaké sentimenty pretrvali dodnes. Americký prezident Joe Biden ho označil za „zriedkavého lídra“ a britský premiér Boris Johnson povedal, že vždy obdivoval jeho odvahu a integritu. „Svet stratil obrovského globálneho lídra a neúnavného obhajcu mieru,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.
Ruský prezident Putin po smrti Gorbačova uviedol, že mal „obrovský vplyv na smerovanie histórie“ a „chápal, že reformy sú nevyhnutné“. Na druhej strane sa však podľa Putina mýlil, keď si myslel, že trvalé dobré vzťahy so Západom sú možné. Rusmi dosadený predstaviteľ okupačnej správy na Ukrajine Vladimir Rogov si už žiadne servítky nebral – Gorbačov bol podľa neho zradca, ktorý zámerne doviedol Sovietsky zväz k zániku.
S Putinom sa Gorbačov veľmi rád nemal – naposledy sa stretli v roku 2006. A hoci s anexiou Krymu v roku 2014 bývalý líder ZSSR súhlasil, súčasný Putinov útok na Ukrajinu odsudzoval. Zomrel v nemocnici v Moskve po dlhej a ťažkej chorobe. V posledných rokoch ho často museli hospitalizovať a v júni západné médiá informovali, že má ochorenie obličiek. Pochovajú ho na Novodievčom cintoríne v Moskve, kde odpočíva mnoho známych Rusov.
