S pomocou Turecka a OSN sa podarilo dosiahnuť dohodu o uvoľnení blokády ukrajinských prístavov a exporte obilia. Podľa predstaviteľov samosprávy v Odese by sa obilie mohlo začať vyvážať do sveta už na budúci týždeň. V reakcii na tieto správy ceny obilia na svetových trhoch začali klesať.
Ukrajina však odmietla podpísať akúkoľvek zmluvu priamo s Ruskom. Namiesto toho uzavrela dohodu len s Tureckom a OSN. Moskva potom s nimi tiež podpísala rovnakú dohodu. Ukrajinskí predstavitelia odmietli, že by lode s obilím sprevádzali ruské vojnové plavidlá. Rovnako odmietli, že by nakladanie lodí kontrolovali ruskí inšpektori v ukrajinských prístavoch. Ak vyvstane potreba skontrolovať náklad lodí s obilím, urobí tak spoločná skupina signatárov v tureckých vodách.
Ukrajina patrí k najväčším exportérom obilia na svete. Po ruskom útoku a zablokovaní ukrajinských prístavov sa však vývoz zastavil. Výsledkom bol rast cien potravín a reálna hrozba hladu pre milióny ľudí vo svete. Turecko patrilo pri snahách o odblokovanie exportu z Ukrajiny k najaktívnejším štátom.
Rusku nakoniec neostala iná možnosť, ako na dohodu pristúpiť. Blokádu už totiž nedokáže udržiavať tak pevne ako predtým. Odesu sa Rusom obsadiť nepodarilo a v Chersonskej oblasti sa navyše teraz musia brániť a na ďalší postup nemôžu pomýšľať. Čiernomorská flotila je po strate krížnika Moskva a Hadieho ostrova tiež v defenzíve. Ukrajinci sú s raketami Harpoon schopní brániť si pobrežie. Strely Kalibr na ukrajinské mestá tak vystreľujú už len ponorky, väčšinu hladinových lodí Rusi radšej stiahli zo Sevastopoľa ďalej na východ do Novorossijska. V takejto situácii môže Kremeľ podpísanie dohody využiť na to, aby sa na medzinárodnej scéne prezentoval v pozitívnejšom svetle.
Otázkou je, či bude ruská strana dohodu dodržiavať. Ukrajinci sa totiž obávajú, že to dopadne rôznymi obštrukciami, alebo priamym porušovaním, ako pri všetkých predchádzajúcich dohodách s Rusmi. Na prípadné provokácie je Kyjev pripravený reagovať vojensky.
