Švédsko a Fínsko pozvali do NATO

Zdroj foto: Brindefalk
Zdroj foto: Brindefalk

NATO sa na summite v Madride rozhodlo oficiálne prizvať Švédsko a Fínsko. Lídri členských krajín súhlasili s podpísaním prístupových protokolov. Turecko, ktoré doteraz ich vstup blokovalo, totiž ustúpilo a vyhlásilo, že jeho výhrady boli adresované.

Pôvodne sa čakali komplikované rokovania s neistým výsledkom, ktorý by nemusel byť známy ani na konci summitu vo štvrtok. Napokon sa podarilo dosiahnuť veľký úspech hneď na začiatku v utorok večer. Prelom prišiel po sérii rokovaní medzi Tureckom a škandinávskymi krajinami v posledných týždňoch. Ankare prekážalo embargo na dovoz zbraní zo Švédska a tiež podpora Kurdov, ktorých Turci považujú za teroristov. Tieto rokovania vyvrcholili na začiatku summitu osobitným stretnutím zástupcov všetkých troch krajín spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Výsledkom je spoločné memorandum, ktoré odpovedalo na všetky turecké výhrady.

Vstup Švédska a Fínska do NATO musia teraz ratifikovať všetky členské štáty, čo môže trvať približne rok. Následne sa viac ako zdvojnásobí hranica, ktorú Rusko zdieľa s Alianciou. S Fínskom má totiž spoločnú 1340 km dlhú hranicu. Putinov režim sa pritom snažil dosiahnuť presný opak – zvrátiť rozširovanie NATO a dosiahnuť jeho odzbrojenie. Nebyť však práve ruskej agresie voči susednej Ukrajine, Švédsko a Fínsko by o vstupe do Aliancie neuvažovali.

Vstup oboch škandinávskych štátov je pre NATO významnou posilou. Disponujú spolu 35 000 vojakmi a ďalších 250 000 majú v zálohe. Vo výzbroji majú vyše 200 bojových lietadiel a 125 vrtuľníkov, 220 tankov, 1700 bojových vozidiel a vyše 1000 diel.

Lídri štátov NATO sa tiež zaviazali zabezpečiť dodatočné sily rýchlej reakcie pre východné krídlo a stupňovať pomoc Ukrajine. Stoltenberg už predtým avizoval, že počet vojakov v jednotkách rýchlej reakcie v Európe sa zvýši zo 40 000 na 300 000. Posily do Európy pošle aj USA. Do Británie prídu dve letky stíhačiek F-35, počet amerických torpédoborcov v Španielsku sa zvýši zo štyroch na šesť a v Poľsku vznikne nové armádne veliteľstvo USA. Zvýši sa aj počet amerických vojakov v Pobaltí a v Rumunsku. V súčasnosti má USA v Európe okolo stotisíc vojakov.

Vo vyhlásení, na ktorom sa na summite zhodli členské krajiny, sa Rusko označuje za najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO a pre mier a stabilitu v celom euroatlantickom priestore. Moskva tiež úmyselne zhoršuje potravinovú a energetickú krízu, ktorá postihla miliardy ľudí po celom svete. Ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine NATO odsúdilo s tým, že ide o hrubé porušenie medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodného práva. Spojenci sa budú zasadzovať za to, aby páchatelia vojnových zločinov na Ukrajine niesli za svoje činy zodpovednosť.

7. decembra 2024

Anketa Vojenský čin roka má svojich víťazov

5. decembra 2024

Ministerstvo obrany plánuje veľké nákupy

3. decembra 2024

Cyprus poškuľuje po členstve v NATO

2. decembra 2024

Nórske stíhačky F-35 budú chrániť poľský Rzeszów

28. novembra 2024

Grécko dá protivzdušné systémy Arménsku a nie Ukrajine. Prečo sa tak rozhodlo?

26. novembra 2024

Rumunsko sa zaviazalo kúpiť 32 stíhačiek F-35