Dánsko poskytne Ukrajine samohybné odpaľovacie zariadenie a rakety Harpoon americkej výroby. Tie sú určené na boj proti lodiam. Táto správa prichádza zároveň s úvahami o vytvorení medzinárodného plavebného koridoru do Odesy. Ten by slúžil na vývoz obilia z Ukrajiny.
Dánsko používa rakety Harpoon na ochranu pobrežia. Strely sa bežne odpaľujú z lodí alebo z lietadiel, no Dánsko pre ne používalo samohybné odpaľovacie zariadenia na podvozku nákladných áut. Nie je jasné, či Ukrajine dodá strely prvého výrobného bloku, ktoré už vyradilo zo služby, alebo strely Block 2, ktoré stále používa. Strely sa líšia doletom (Block 2 má 124 km) a aj schopnosťami, pričom Block 2 je schopný útočiť nielen na lode na otvorenom mori, ale aj v prístavoch. Dokáže dokonca zasiahnuť ciele na pobreží.
Rakety Harpoon by Ukrajincom umožnili ohrozovať ruské lode zásobujúce posádku na okupovanom Haďom ostrove. Môžu tiež chrániť lode plaviace sa z a do Odesy. O koridore do tohto posledného ukrajinského prístavu uvažujú aj viaceré západné štáty. Dôvodom je, že na Ukrajine je okolo 25 miliónov ton obilia, ktorého vývoz do sveta Rusi blokujú. Namiesto toho kradnú obilie na obsadenom ukrajinskom území a snažia sa ho ilegálne vyvážať.
Pokiaľ sa ale nedostane do sveta obilie zo zvyšku Ukrajiny, hrozí v chudobnejších krajinách hlad a následná hospodárska recesia. Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis vyhlásil, že s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Truss rokujú o vytvorení ochranného koridoru z Odesy. Plán je taký, že vojnové lode by najprv vyčistili mínové polia a potom by sprevádzali nákladné plavidlá s obilím, aby ich ochránili. Na operácii by sa mali okrem Británie a ďalších krajín NATO podieľať aj štáty zo sveta, ktoré sú závislé od dovozu obilia a chcú zabrániť nedostatku potravín. Landsbergis konkrétne spomenul Egypt, ktorého vojnové lode by sa na takej operácii mali tiež podieľať. Na rozdiel od volaní po bezletovej zóne, ktorá by znamenala ochranu celého územia Ukrajiny a vysoké riziko stretnutia s ruskými ozbrojenými silami, by takýto koridor znamenal operáciu v menšom rozsahu a v medzinárodných vodách.
Ruská Čiernomorská flotila má aj po strate vlajkového krížnika Moskva, jednej výsadkovej lode a viacerých menších plavidiel významnú silu. Tvorí ju 5 fregát, 11 korviet, 7 ponoriek a 12 výsadkových lodí. Časť z nich neustále hliadkuje na mori, Odesu blokuje podľa ukrajinskej rozviedky 6 vojnových lodí a dve ponorky.
