Ukrajina v stredu v noci oznámila, že zasiahla vlajkovú loď ruskej čiernomorskej flotily, krížnik Moskva. Ruská strana neskôr potvrdila, že na krížniku Moskva vypukol požiar, ktorý spôsobil explóziu munície. Posádku sa predtým podarilo evakuovať, tvrdí Kremeľ.
Krížnik Moskva na samom začiatku vojny 24. februára zaútočil na Hadí ostrov, kde ho po výzve na kapituláciu 13 obrancov poslalo „do ri*i“. Moskva spolu s hliadkovou loďou Vasilij Bykov potom začala ostrov ostreľovať a spojenie s obrancami sa prerušilo. Ukrajinská strana predpokladala, že boli zabití, no neskôr sa ukázalo, že padli do zajatia.
Vasilij Bykov sa v noci 7. marca stal terčom ukrajinského raketového útoku. V oblasti, kde sa nachádzal, bolo neskôr zaznamená horiace plavidlo a Ukrajina tvrdila, že ho zasiahla, no Bykov sa vrátil v poriadku do prístavu. Horiacim plavidlom bola zrejme moldavská obchodná loď, ktorú už dávnejšie zasiahli a zapálili ruské vojnové lode.
V noci 13. apríla došlo aj na krížnik Moskva. Ukrajinská strana oznámila, že ho zasiahla dvomi raketami Neptun. Krížnik mal potom vysielať núdzové signály o tom, že sa potápa. Ruská flotila mu na pomoc vyslala päť záchranných lodí. Podľa Ukrajincov bolo na palube 510 námorníkov a ich záchranu komplikovalo rozbúrené more.
Ruská strana neskôr potvrdila, že na palube lode došlo k explózii. „Munícia krížnika Moskva vybuchla v dôsledku požiaru na palube. Plavidlo je vážne poškodené. Celá posádka bola evakuovaná. Príčina požiaru sa vyšetruje,“ uvádza sa vo vyhlásení. Hoci stále nie je úplne jasné, čo sa s loďou stalo, výbuch munície a nutnosť evakuovať celú posádku naznačuje, že situácia na palube bola extrémna a hrozila bezprostredné riziko potopenia.
Krížnik postavili v 70. rokoch v lodeniciach v ukrajinskom Mykolajive pod menom Slava. V roku 1990 ho pre nedostatok peňazí na financovanie prevádzky vyradili zo služby, no o desať rokov neskôr ho ruské námorníctvo opäť aktivovalo, tentoraz pod menom Moskva a spravilo z neho vlajkovú loď čiernomorskej flotily. Plavidlo má dĺžku 186 metrov a výtlak 12 500 ton. Výzbroj tvorí 16 odpaľovacích zariadení pre rakety proti lodiam, osem odpaľovacích zariadení pre rakety S-300F proti lietadlám a raketám, dva kanóny kalibru 130 mm, torpéda a protiponorkové zbrane.
Aj v prípade, že sa loď nepotopí, je dlhodobo vyradená. Pre Rusko je to citeľná strata, pretože krížnik zabezpečoval protiraketovú obranu celej flotily. Tá doteraz beztrestne bombardovala ukrajinské územie, teraz sa bude musieť držať oveľa ďalej od ukrajinských brehov.
Rakety Neptun, ktoré ho mali zasiahnuť, zaradila Ukrajina do výzbroje len pred rokom. Majú dĺžku 5 metrov a hmotnosť 870 kg, z toho 150 kg tvorí výbušná hlavica. Dosah rakiet je 300 km. Pôvodne Ukrajina plánovala mať vo výzbroji na jar tohto roku šesť batérií, no zrejme má iba jednu.
