Rusko varovalo Švédsko a Fínsko pred vstupom do NATO po tom, čo sa objavili správy, že Aliancia by sa v lete mohla rozšíriť na 32 členov. Podľa najnovších správ sa dokonca k fínskym hraniciam začala presúvať ruská ťažká vojenská technika v snahe zastrašiť ho – a to dokonca v čase, keď je nanajvýš potrebná vo vojne na Ukrajine.
Švédsko vyše 200 rokov nebolo súčasťou žiadnych vojenských aliancií a Fínsko po druhej svetovej vojne zachovávalo neutralitu priateľsky naklonenú ZSSR. Verejná mienka v oboch krajinách bola dlhodobo skôr proti vstupu do NATO. Všetko sa však zmenilo ruskou agresiou voči Ukrajine. Medzi požiadavky Kremľa pred vojnou patrilo zastavenie rozširovania NATO a stiahnutie vojsk z východných štátov Aliancie. Podaril sa pravý opak – NATO posiela na východ mnohonásobne silnejšie jednotky, ako tam boli predtým a Švédsko a Fínsko vážne uvažujú o vstupe.
Fínski poslanci by mali tento týždeň dostať bezpečnostnú správu od spravodajskej služby. Premiérka Sanna Marin očakáva, že vláda v priebehu júna ukončí diskusiu o tom, či podať prihlášku do NATO.
Vo Švédsku zas vládna Sociálnodemokratická strana, ktorá bola tradične proti vstupu do NATO, oznámila, že po ruskom útoku na Ukrajinu mení postoj. Výsledok vnútrostraníckych diskusií by mal byť známy v priebehu najbližších mesiacov.
Očakáva sa, že obe krajiny podajú prihlášku do NATO v priebehu júna. Vzhľadom na to, že podmienky na vstup spĺňajú dlhodobo, mohli by ich prijať prakticky okamžite. Ich vstup tak môžu členské krajiny schváliť na júnovom summite NATO.
Rusku sa tento vývoj vôbec nepáči. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že „NATO ostáva nástrojom zameraným na konfrontáciu“. Podľa neho „rozširovanie Aliancie neprinesie viac bezpečnosti pre európsky kontinent“. Švédsko a Fínsko to pri pohľade na masakrovanie ukrajinských civilistov ruskými vojakmi zjavne vidia ináč.
