Poľsko rozhodlo o výraznom znížení počtu diplomatických pracovníkov na ruskom veľvyslanectve vo Varšave. Vyhostilo spolu 45 ľudí s rôznym diplomatickým statusom, ktorých podozrieva zo špionáže. Na odchod dostali lehotu od 48 hodín do piatich dní.
Ruská strana tento krok zrejme očakávala. V utorok bolo vidno nad jej ambasádou dym, ktorý nasvedčoval, že na nej pália dokumenty. V stredu dopoludnia si poľské ministerstvo zahraničných vecí povolalo ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva a odovzdalo mu zoznam 45 diplomatov, ktorých poľská kontrarozviedka identifikovala ako podozrivých zo špionáže. „V Poľsku pracujú pod zámienkou diplomatických aktivít, ale v skutočnosti vykonávajú činnosť namierenú proti Poľsku,“ povedal Stanislaw Žaryn, hovorca tajných služieb.
Andrejev vyhostený nebol a ruská ambasáda bude podľa neho ďalej fungovať. Podozriví špióni dostali na odchod rôzne lehoty, najdlhšie však 5 dní. Diplomatický status má v Poľsku približne 60 Rusov, ide teda o významné zníženie ich počtu. Varšava tvrdí, že svoje kroky koordinuje so spojencami, pretože „Rusko vedie barbarskú vojnu proti Ukrajine a nelegálna činnosť ruských tajných služieb by znamenala ohrozenie bezpečnosti Poľska, ale aj spojencov v NATO a EÚ“. Moskva odpovedala, že na tento poľský krok zareaguje zodpovedajúcim spôsobom.
Kým vyhostení ruskí diplomati sa vracajú do Moskvy, opačným smerom odchádzajú ruskí odporcovia vojny na Ukrajine. Zatiaľ najvýznamnejším predstaviteľom, ktorý pre nesúhlas s ruskou agresiou rezignoval, je bývalý vicepremiér a doterajší poradca Putina Anatolij Čubajs. Z funkcie odstúpil na vlastnú žiadosť, odišiel z Ruska a nemá v pláne sa vrátiť.
Médiá si tiež všimli, že od 11. marca sa na verejnosti neukázal minister obrany Sergej Šojgu. O ňom ukrajinská strana šírila zvesti, že by sa mohol pokúsiť zosadiť Putina. Zrejme išlo len o snahu zasiať nedôveru v Putinovom tíme – čo sa očividne podarilo. Ruská televízia totiž posledných 12 dní vysielala len archívne zábery ministra obrany a vydávala ich za aktuálne. V rovnaký deň, 11. marca, bola v ruských médiách aj posledná zmienka o náčelníkovi generálneho štábu Valerijovi Gerasimovovi. Z médií i z verejných akcií zmizli aj ďalší významní činitelia, o ktorých sa predtým pravidelne písalo – tajomník bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Šéf rozviedky SVR Sergej Naryškin, šéf FSB Alexander Bortnikov a dokonca aj premiér Michail Mišustin.
