Posledných 24 hodín sa nieslo v znamení viacerých na prvý pohľad menších udalostí, ktoré však môžu mať zásadný význam. A to na vojenskom aj politickom bojisku.
Mierové rokovania Ukrajiny a Ruska intenzívne pokračovali cez videohovor už tretí deň. Z oboch strán zaznievali náznaky, že rozhovory sa pomaly približujú ku kompromisu, ktorý bude prijateľný pre všetkých. V jednej veci však Ukrajina nemieni ustúpiť. Odmieta ruský návrh, aby bola neutrálna ako Švédsko alebo Rakúsko. „Ukrajine je v stave vojny s Ruskom. V dôsledku toho nemôže mať model ako Švédsko. Musí mať právne záväzné bezpečnostné záruky podpísané medzinárodnými partnermi, že jej v prípade budúceho útoku prídu na pomoc a nebudú stáť bokom ako teraz,“ povedal hlavný ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoljak.
V ukrajinskej metropole boli medzitým na návšteve premiéri Poľska, Česka a Slovinska. Do Kyjeva pricestovali vlakom aj napriek hrozbe ruského bombardovania, aby vyjadrili podporu Ukrajine. „Bojujete aj za naše životy a slobodu,“ povedal na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym český premiér Petr Fiala. Poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczynski vyzval na vytvorenie mierových jednotiek NATO, ktoré by poskytli humanitárnu pomoc Ukrajine. Zároveň to podľa neho nemôže byť neozbrojená misia, aby mohla chrániť aj samú seba.
Zelenskyj opakovane vyzýva na vytvorenie bezletovej zóny, čo Západ popiera, pretože nechce riskovať priamu konfrontáciu s Ruskom. Zopakoval to aj britský minister obrany Ben Wallace. Zároveň ale potvrdil, že Ukrajine poskytne pomoc v boji proti lietadlám. Ide konkrétne o ľahké protilietadlové rakety Starstreak, ktoré podľa jeho slov Británia už Ukrajine dodáva. Nepovedal však, koľko ich bude, ani ako Ukrajincov na ne vycvičia.
V Mariupole pokračuje ostreľovanie, ku ktorému sa okrem delostrelectva a letectva najnovšie pridali aj ruské námorné lode. Večer na budovu divadla dopadla letecká bomba veľkého kalibru. Prakticky celá štvorposchodová budova sa zrútila. Podľa zástupcu starostu mesta sa v nej ukrývalo tisíc až tisícdvesto ľudí. Nie je známe, koľko ich ostalo pod troskami a koľko obetí si tento ďalší barbarský útok vyžiadal.
Na západe mesta Rusi obsadili nemocnicu, v ktorej držia takmer 500 ľudí ako rukojemníkov. Na východe však obrancovia mesta podnikli úspešný protiútok, pri ktorom zničili väčšie množstvo vozidiel 150. motostreleckej divízie ruskej armády a zabili aj jej veliteľa, generálmajora Olega Mitjajeva. Ten sa tak stal už štvrtým ruským dôstojníkom s takouto vysokou hodnosťou, ktorý za agresiu voči Ukrajine zaplatil životom.
Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj v Chersonskej oblasti. Ruské okupačné vojská totiž presunuli na vojenskú základňu na okraji mesta Cherson desiatky vrtuľníkov. Tie sa stali terčom ukrajinského raketového ostreľovania už 7. marca. Ukrajinci vtedy tvrdili, že zničili 30 ruských helikoptér, no satelitné zábery ukázali, že ich bolo zasiahnutých zrejme len šesť. Rusi sa z tohto útoku nepoučili a na letisku aj naďalej nechali nijak nekryté helikoptéry. Ukrajinci teraz uskutočnili nový raketový útok, na ktorý sa podstatne lepšie pripravili. Výsledkom je najmenej 15 zničených vrtuľníkov. Zhorelo aj množstvo vojenských vozidiel, ktoré tiež boli na základni.
Večer prišla ďalšia dobrá správa pre Ukrajinu. Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý je najvyššou súdnou inštitúciou OSN, nariadil Rusku, aby zastavilo inváziu. Rozhodnutie súdu je pre členské štáty záväzné. Otázkou je, čo sa stane, keď ho Rusko bude ignorovať.
