Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Moskva je pripravená rokovať o prímerí a o bezpečnostných zárukách pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podmienkou je, že sa určia konkrétne druhy zbraní, ktoré Ukrajina nikdy mať nebude. Ukrajinská strana pôvodne avizovala, že ďalšie kolo rokovaní bude dnes, ale zrejme bude až vo štvrtok ráno.
Problém je v tom, že Lavrovovi, ani žiadnemu inému ruskému predstaviteľovi, sa absolútne nedá veriť. Dlhé mesiace klamali o tom, že vojská pri ukrajinských hraniciach zhromažďujú na cvičenia a že nemienia na svojho suseda zaútočiť. Rovnako bezočivo klamali do poslednej chvíle o tom, že cvičenia v Bielorusku sa skončia podľa plánu predminulú nedeľu a potom sa vojaci vrátia domov. Nestalo sa tak a vojská z Bieloruska už sedem dní útočia na Kyjev. Je teda veľmi pravdepodobné, že aj teraz ide od Lavrova o dymovú clonu, ktorá má Rusom iba získať čas. Na 4. marca zvolal Putin zasadnutie oboch komôr parlamentu a je pravdepodobné, že im predloží na schválenie niečo dôležité.
Poďme sa aj napriek tomu pozrieť na to, čo Lavrov navrhuje. Vyhlásil, že Rusko nechce kapituláciu Ukrajiny, ale dohodu. Zopakoval, že cieľom je demilitarizácia a denacifikácia krajiny. To druhé naznačuje zmenu vedenia, hoci Lavrov tvrdí, že Moskva uznávala Zelenského ako právoplatného lídra. V bieloruskom Minsku je však už podľa ukrajinských médií nachystaný predchádzajúci prezident Viktor Janukovyč, ktorého z vrhli v roku 2014. Demilitarizácia podľa Lavrova znamená, že „treba identifikovať konkrétne druhy úderných zbraní, ktoré na Ukrajine nikdy nebudú nasadené ani vyrábané“. Kremeľ predtým odôvodňoval inváziu obavami, že by Kyjev mohol vyrábať jadrové zbrane. Ukrajina sa však v roku 1994 zaviazala, že zničí jadrové hlavice i strategické rakety na svojom území výmenou za to, že jej mocnosti Rusko, Británia a USA budú garantovať bezpečnosť a celistvosť. Je to práve Rusko, kto svoj záväzok porušuje, Ukrajina doposiaľ tvrdila, že sa memorandom cíti byť viazaná.
Lavrov tiež začal hľadať výhovorky na vojnu. Povedal, že je možné, že niekto chce, aby Rusko zabŕdlo do umelo vyvolaného konfliktu s Ukrajinou. Ako je možné, že onen niekto Putina donútil mesiace zhromažďovať vojakov a potom vydať rozkaz zaútočiť zo všetkých strán, nevysvetlil.
Je zrejmé, že ani Kyjev návrhom Lavrova neverí. Zelenskyj povedal, že rozhovory budú pokračovať len v tom prípade, že Rusko zastaví útoky na ukrajinské mestá.
Rusko dnes prvýkrát priznalo vyššie straty. Ešte štyri dni po začatí invázie tvrdilo, že nezomrel žiadny ruský vojak. Dnes hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenko povedal, že v bojoch zahynulo 498 ruských vojakov a 1 597 ich bolo zranených. Bližšie k pravde sú ukrajinské údaje, ktoré za sedem dní invázie hovoria o 7 000 mŕtvych ruských vojakoch. Odpor kladú aj mestá, ktoré sú podľa ruských správ už obsadené. V Luhanskej oblasti sa ukrajinským silám podaril úspešný protiútok a demoralizovaného protivníka zahnali naspäť cez hranice.
Ruskú inváziu dnes odsúdilo aj mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Od roku 1982 to bolo vôbec prvýkrát, čo Bezpečnostná rada OSN zvolala mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia. Za rezolúciu, ktorá odsudzuje ruskú agresiu a vyzýva na okamžité stiahnutie vojakov, hlasovalo 141 zo 193 členov zhromaždenia. Zdržalo sa 35 štátov vrátane Číny a Indie. Proti bolo len päť štátov – Rusko, Bielorusko, KĽDR, Eritrea a Sýria.
