Ruský prezident Vladimir Putin poslal vojakov do dvoch separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Urobil tak ihneď po tom, čo Donecko a Luhansko uznal ako nezávislé republiky. Ruskí vojaci tam podľa neho pôjdu ako „mierotvorcovia“. USA toto označenie považujú za nonsens.
Separatisti na východe Ukrajiny aj samotné Rusko obviňovali Kyjev z páchania genocídy. Ukrajinské vládne vojská však nereagovali na intenzívne ostreľovanie, ktoré si minulý týždeň vyžiadalo životy viacerých ukrajinských vojakov. Videá, ktoré mali dokazovať útoky na separatistov, vyvracali jedno po druhom ako falošné. Väčšinou sa prezradili sami tým, že pri videách nechali metadáta dokazujúce, že boli nahraté skôr. Technická analýza zas ukázala, že vo videách bola upravená zvuková stopa, prípadne boli viaceré nahraté na tom istom mieste, hoci mali zobrazovať rôzne incidenty.
Po necelom týždni takýchto aktivít požiadali separatisti ruského prezidenta o uznanie a on im ešte v ten deň vyhovel. Aj to bolo ale zrejme zinscenované. Na záberoch z bezpečnostnej rady, ktorú Putin zvolal v pondelok popoludní, mali totiž účastníci na hodinkách zlý čas a to vyvoláva podozrenie, že aj toto bolo natočené vopred.
Po uznaní separatisti okamžite ratifikovali dohody s Ruskom o priateľstve a vzájomnej spolupráci, vrátane obrany. Tie umožňujú zriadenie ruských vojenských základní na týchto okupovaných ukrajinských územiach. Zmluvy s lídrami separatistov vzápätí schválila aj ruská Štátna duma. Separatisti zároveň tvrdia, že Rusko uznalo ich nezávislosť v pôvodných hraniciach celých oblastí. Separatisti totiž po roku 2014 ovládli len približne polovicu Donecka a Luhanska, zvyšok drží ukrajinská armáda. To vyvoláva obavy z bezprostredného pokračovania vojnového konfliktu.
Ukrajina kvôli „nezákonným krokom Ruska“ požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Tá kroky Ruska odsúdila. Čína vyzvala ku zdržanlivosti a diplomatickému riešeniu. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj vyhlásil, že Moskva týmto ničí snahy o mier. Teraz sa podľa neho iba snaží legalizovať prítomnosť svojich vojakov na Donbase, ktorí tam sú už od roku 2014. „Nikomu nič nedlhujeme a nikomu nič nedáme,“ dodal Zelenskyj s tým, že Ukrajina sa nebojí.
Západné krajiny reagovali na ruskú okupáciu uvalením nových sankcií. Nemecko pozastavilo schvaľovanie strategického plynovou Nord Stream 2. Američania uvalili sankcie na ľudí, ktorí boli spojení s uznaním nezávislosti Donecka a Luhanska a zakázali svojim občanom obchodovať s týmito oblasťami. USA uvalili sankcie aj na dve ruské banky a odrezali od medzinárodných finančných systémov časti ruskej ekonomiky. Očakávajú sa aj ďalšie sankcie proti členom ruskej elity a ich rodinným príslušníkom.
Briti dali na sankčný zoznam päť bánk, ktorým zmrazili majetok v Británii a rovnako postihli aj troch ruských miliardárov. Razantne zareagovala aj Európska únia. Na sankčný zoznam pridá viac než tri stovky poslancov Štátnej dumy, ktorí navrhli uznanie nezávislosti separatistických území. Okrem toho uvalí sankcie na vyše 20 ďalších činiteľov či subjektov a potrestá ruské banky. Obmedzí prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh EÚ a obmedzí aj obchod s regiónmi Donbasu. Ide pritom len o prvé kolo sankcií, britský premiér Boris Johnson už avizoval, že prídu ďalšie.
Vlády viacerých európskych krajín si dnes predvolali ruských diplomatov, aby im odovzdali formálny protest. Stalo sa tak napríklad v Holandsku, Rakúsku, či Veľkej Británii. Európska únia tiež na žiadosť Ukrajiny aktivovala svoju kybernetickú jednotku rýchlej reakcie, ktorú vedie Litva. Táto jednotka má pomôcť ukrajinským úradom čeliť ruským kybernetickým útokom.
