Napätie na Ukrajine sa neznižuje, práve naopak

Zdroj foto: Russian Defense Ministry Press Service
Zdroj foto: Russian Defense Ministry Press Service

Členské štáty NATO pokračujú v posilňovaní východného krídla Aliancie. Nemecko vyslalo do Litvy 130 vojakov a 60 vozidiel a do Rumunska tri stíhačky Eurofighter a 60 vojakov. USA vyslalo osem stíhačiek F-15 a takmer 5 000 výsadkárov do Poľska. Do Nemecka zas dorazili najmodernejšie americké stíhačky F-35 a šesť tankovacích lietadiel KC-135.

Španielsko vyslalo štyri Eurofightery a 130 vojakov do Bulharska. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že v Rumunsku by mohla vzniknúť nová bojová skupina NATO pod vedením Francúzska. Takéto bojové skupiny už má NATO v troch pobaltských štátoch a v Poľsku. Každá má okolo 1 200 vojakov.

Rusko pritom zopakovalo svoju požiadavku, aby sa vojská NATO stiahli z východných členských krajín. Urobilo to v reakcii na januárový list americkej strany, ktorý pre zmenu reagoval na decembrové písomné požiadavky Ruska. Tentoraz Moskva napísala, že je ochotná diskutovať o inšpekciách raketových základní na oboch stranách tak, ako to navrhli Američania. Posťažovala sa však, že USA nevyhoveli jej najväčším obavám z rozširovania NATO. Ak sa tieto obavy nevyriešia, Moskva bude reagovať „vojensko-technickými prostriedkami“.

Aliancia opakovane vyhlasovala, že týmto požiadavkám nemôže vyhovieť, pretože idú proti princípom NATO. Pre Slovensko by to napríklad znamenalo vzdanie sa suverenity v prospech Ruska. Podľa predstáv Moskvy by totiž akýkoľvek príchod vojsk našich spojencov z NATO na naše územie už nepodliehal súhlasu vlády SR alebo NR SR, ale schvaľovali by ho v Kremli.

Rusko pritom v blízkosti hraníc s Ukrajinou sústredilo podstatne viac vojakov, ako má NATO vo svojich východných štátoch. Podľa niektorých odhadov už ich počet dosiahol až 150 000. Napriek tomu, že Rusko v posledných dňoch opakovane tvrdí, že svojich vojakov po cvičeniach začína posielať domov, satelitné snímky ukazujú, že ich počet sa pri ukrajinských hraniciach, naopak, zvyšuje. Na samom východe Ukrajiny aj v noci pokračovalo ostreľovanie, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany – vládne vojská i povstalci. Dôkazy ale zatiaľ hovoria v prospech vládnych síl. Panujú obavy, že Kremeľ chce toto ostreľovanie využiť ako zámienku k invázii.

31. júla 2023

Ukrajine dodáme ďalšie dve Zuzany 2

30. júla 2023

Video: Čo znamenajú farby oblečenia personálu na letovej palube?

28. júla 2023

Litva kúpi prvé tanky v Pobaltí

27. júla 2023

Austrália chce ďalšie Herculesy, Británia Airbusy A-400M

26. júla 2023

Video: NATO velilo americkej lietadlovej lodi

25. júla 2023

Slovinsko obstaráva transportné lietadlá a vrtuľníky