Rusko oznámilo, že začalo sťahovať svoje jednotky z oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Zároveň však veľké cvičenia pokračujú. Ukrajina vyhlásila, že stiahnutiu ruských vojsk uverí až vtedy, keď ho naozaj uvidí.
„Jednotky Južného a Západného vojenského okruhu dokončili svoje úlohy a začnú sa presúvať na svoje domovské základne,“ vyhlásil hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ruský rezort obrany zároveň zverejnil zábery nakladania vojenskej techniky na železničné vagóny. Nie je však jasné, kde zábery vznikli a koľkých vojakov sa to týka. V Bielorusku napríklad manévre stále prebiehajú a žiadni ruskí vojaci odtiaľ neodchádzajú.
„Neverte tomu, čo počujete. Verte tomu, čo vidíte. Keď uvidíme, že sa ruské vojská naozaj sťahujú, vtedy tomu uveríme,“ reagoval na to ukrajinský minister obrany Dmytro Kuleba. Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg reagoval zdržanlivo. „Zatiaľ sme nevideli žiadne dôkazy, že Rusko naozaj sťahuje svoje sily, ale signály prichádzajúce z Kremľa dávajú priestor pre opatrný optimizmus,“ povedal šéf Severoatlantickej aliancii.
Na mysli mal vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý uviedol, že Moskva vidí priestor na diplomatické rokovania a chce v nich pokračovať. To dnes večer po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom potvrdil aj samotný ruský prezident Vladimir Putin. Ten zopakoval, že nechce vojnu a je „ochotný pustiť sa na diplomatickú cestu“ a podieľať sa na rokovaniach ohľadom kontroly zbraní, transparentnosti vojenských cvičení a ďalších opatrení zameraných na zníženie napätia. Zároveň však naďalej trvá na tom, že Ukrajina sa nikdy nesmie stať členom NATO. Pridal tiež, že osud dvoch odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny – Donecka a Luhanska – by mal byť súčasťou rokovaní.
Práve o týchto dvoch regiónoch, v ktorých Rusko od roku 2014 podporuje povstanie proti ukrajinskej vláde, dnes hlasovali aj poslanci ruskej Štátnej dumy. Odhlasovali rezolúciu, ktorá vyzýva prezidenta Putina, aby uznal ich nezávislosť. Ak by však Ruslo uznalo samostatnosť týchto ukrajinských regiónov, znamenalo by to koniec Minských mierových dohôd a vyostrenie situácie.
