Úprimné. Tak nazvali dnešné rozhovory o kríze ohľadom Ukrajiny obaja hlavní aktéri – americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Najdôležitejším výstupom je, že americká strana na budúci týždeň sformuluje písomnú odpoveď na ruské požiadavky. Po tomto vyjasnení pozícií budú nasledovať ďalšie rozhovory.
Blinken sa na začiatku rokovania v Ženeve vyjadril, že ide o „kritický okamih“. Ani USA ani Rusko však „neočakávajú, že tu dnes vyriešime naše rozdiely“, dodal s tým, že ide skôr o test, či diplomatická cesta stále prichádza do úvahy. Po ich skončení sa zdá, že aspoň nateraz sa pokračuje v diplomacii, hoci ruská strana nemieni zľaviť zo svojich požiadaviek, ktoré NATO zásadne odmieta. Moskva žiada nerozširovanie Aliancie a stiahnutie spojeneckých vojsk z východných členských krajín. Lavrov k tomu uviedol, že sa to týka aj Rumunska a Bulharska, z ktorých by sa mali stiahnuť vojská NATO.
Po skončení rokovaní ich Lavrov označil za otvorené a užitočné. Zopakoval pozíciu Moskvy, že „nikdy nehrozila ukrajinskému ľudu“ a neplánuje útok na Ukrajinu. Obvinil NATO, že pracuje proti Rusku. „Antony Blinken súhlasil, že potrebujeme viesť rozumný dialóg a ja dúfam, že emócie opadnú,“ dodal na záver.
Blinken zopakoval varovanie pred „jednotnou, rýchlou a závažnou“ reakciou Západu, ak sa Rusko rozhodne zaútočiť. Dodal ale, že USA hľadajú spôsoby, akými rozptýliť ruské obavy v duchu reciprocity. Môže ísť o viac transparentnosti pri vojenských cvičeniach či obnovení zmluvy o obmedzení rakiet v Európe. Blinken dodal, že pri rozhovoroch spomenuli aj Irán a rozhovory o jeho jadrovom programe. Uviedol to ako príklad toho, že USA a Rusko môžu spolupracovať pri bezpečnostných otázkach.
