Pobaltské štáty vedú rozhovory so spojencami z NATO o zvýšení ich vojenskej prítomnosti na svojej pôde. Litva, Lotyšsko a Estónsko tak chcú odradiť Rusko od prípadných agresívnych krokov. Prezradila to estónska premiérka Kaja Kallas.
Pobaltské štáty okupoval Sovietsky zväz v roku 1940 a samostatnosť opäť získali až po jeho rozpade v roku 1991. V roku 2004 vstúpili do Európskej únie aj do NATO. Severoatlantická aliancia v nich ale rozmiestnila svoje jednotky až po Ruskej anexii Krymu v roku 2014. Spolu ide približne o 4 000 vojakov. V Lotyšsku pôsobia aj slovenskí delostrelci z Michaloviec so samohybnými kanónovými húfnicami Zuzana 2.
„Samozrejme, že hovoríme s našimi spojencami o zvýšení ich prítomnosti, aby pôsobili na odradenie,“ povedala Kaja Kallas agentúre Reuters. Dodala, že Západ by mal viesť konštruktívny dialóg s Ruskom, ale zároveň by mal dať najavo, že ak Kremeľ bude eskalovať situáciu na Ukrajine, zaplatí za to vysokú cenu v podobe ekonomických sankcií. „Nemali by sme spadnúť do tejto pasce a hovoriť o tom, čo by mal Západ urobiť, lebo Západ nespravil nič zlé. Západ nevytvoril vojenské skupiny na to, aby zaútočil na Rusko,“ uzavrela estónska premiérka.
Narážala na to, že Rusko sústredilo na hraniciach s Ukrajinou stotisíc vojakov, čo je mnohonásobne viac, ako majú sily NATO c Pobaltí. A predsa je to Rusko, ktoré viní Západ s agresie a kladie NATO nesplniteľné podmienky. Po tom, čo Aliancia odmietla zľaviť zo svojich princípov, uviazli tento týždeň rokovania NATO s Ruskom na mŕtvom bode. Dokonca sa objavili správy, že Moskva presúva ku hraniciam s Ukrajinou ďalšie jednotky vrátane rakiet Iskander.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa vyjadril, že ak bude ruská agresia voči Ukrajine pokračovať, Aliancia bude nútená posilniť svoje východní krídlo. Kremeľ tak dosiahne presný opak toho, o čo sa usiluje. Podľa nemenovaného diplomata NATO sa môže o vyslaní ďalších vojakov do Pobaltia rokovať na stretnutí ministrov obrany členských krajín v polovici februára.
