Rokovania západných krajín s Ruskom nepriniesli žiadne zmiernenie napätia. NATO chce v rokovaniach pokračovať, Moskva však trvá na svojich podmienkach, ktoré sú pre NATO neprijateľné.
Rokovanie Rady NATO-Rusko sa dnes uskutočnilo prvýkrát od roku 2019. Tridsať členských krajín Aliancie však jednohlasne odmietlo ruské požiadavky na stiahnutie spojeneckých vojakov a zbraní z východného krídla bloku a na záruku, že sa Ukrajina nikdy nestane členom NATO. Moskva však pre ďalšie rozhovory trvá na svojich podmienkach.
Tieto rozpory medzi NATO a Ruskom v otázke Ukrajiny bude podľa generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga ťažké prekonať. Šéf NATO uviedol, že spojenci sa usilujú o pokračovanie rozhovorov, no Rusko dalo najavo, že zatiaľ nie je pripravené dohodnúť sa na pláne ďalších rokovaní.
„Sme pripravení rokovať, ale aby sme dosiahli naozajstný pokrok a podstatnú dohodu, musí nastať deeskalácia,“ vyhlásil Stoltenberg. NATO vyzvalo Rusko, aby stiahlo svoje jednotky od hraníc s Ukrajinou. Podľa odhadov Západu je tam 100 000 vojakov, ktorých presunuli z iných častí Ruska. Kremeľ však odmieta, že by chystal inváziu. Rusko tvrdí, že nevedie rozhovory z pozície sily, ale chce zaistiť svoju bezpečnosť.
Aliancie tiež navrhla obnovenie práce diplomatickej misie NATO v Moskve a ruskej misie v Bruseli. Tie sú zavreté od novembra 2021. Ruské ministerstvo zahraničia neskôr uviedlo, že tento návrh vzalo na vedomie, ale zatiaľ naň neodpovedalo. Podľa Stoltenberga si Moskva vzala čas na rozmyslenie. Ak by súhlasila s pokračovaním rozhovorov, tie by podľa Stoltenberga mohli zahŕňať širšiu škálu tém, vrátane kontroly zbraní.
Rokovanie Rady NATO-Rusko trvalo približne štyri hodiny. Nadviazalo na stretnutia zástupcov Ruska a USA v Ženeve, ktoré sa prebehli v nedeľu a v pondelok. Americkú stranu zastupovala námestníčka ministerstva zahraničných vecí Wendy Sherman. Podľa nej ide iba o začiatok dlhodobejších rozhovorov, v ktorých by Moskva mala pokračovať. „Ak Rusko vycúva, bude úplne jasné, že to s diplomaciou nikdy nemyslelo vážne. Preto sa kolektívne pripravujeme na všetky možnosti,“ povedala Sherman.
V prípade, že by Rusko predsa len zaútočilo na Ukrajinu, uvalil by naň Západ tvrdé ekonomické sankcie. Pred týmto krokom varoval už predtým. Teraz však pridal ďalšie varovanie. Podľa Stoltenberga by v prípade ruskej agresie voči Ukrajine muselo NATO výrazne posilniť svoju prítomnosť na východnom krídle Aliancie. Moskva by tak dosiahla presný opak toho, o čo sa usiluje.
