Slovensko sa rozhodlo uzavrieť Dohodu o obrannej spolupráci s USA. Ministerstvo obrany SR a ministerstvo zahraničných vecí o nej viedli rokovania s americkou stranou od roku 2018 a dokončili ich v novembri tohto roku. O uzavretí dohody informovali minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničia Ivan Korčok.
Zmluvu o obrannej spolupráci alebo podobnú dohodu s USA má uzavretých 23 z 30 členských štátov NATO. Na východnom krídle Aliancie bolo Slovensko jediným štátom, ktorý ju ešte nemal. Uzavreli ju pobaltské štáty, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a v roku 2019 aj Maďarsko. Slovensko o nej začalo rokovať v roku 2018 za predchádzajúcej vlády. Vyjednávači ostali rovnakí a na definitívnom znení zmluvy sa SR a USA dohodli teraz.
Základným parametrom, ktorý zdôrazňovali aj ministri Naď a Korčok je, že Slovensko neprichádza o žiadnu suverenitu a zmluva neumožňuje trvalý pobyt cudzích vojsk na našom území. „Všetky základné ústavné parametre budú zachované, nestrácame žiadnu suverenitu,“ povedali ministri.
Americkí vojaci na našom území cvičili aj predtým, spolu ich tu na cvičeniach bolo už viac ako 3 000. Pri každom cvičení museli najskôr podpísať sériu zmlúv, ktorá zabezpečovala technické podmienky ich pobytu, napríklad čerpanie paliva. Nová zmluva toto uľahčí. Každé cvičenie amerických vojakov bude naďalej podliehať štandardnému schvaľovaciemu procesu, či už na vláde alebo v parlamente. Odpadne však nutnosť podpisovania čiastkových technických zmlúv, pretože to pokryje nová Dohoda o obrannej spolupráci.
Slovenská strana získa možnosť čerpať významné finančné prostriedky, malo by ísť v budúcom roku až o 100 miliónov dolárov (88 mil. eur). Tie budú použité na modernizáciu letísk Sliač a Kuchyňa. Zámerom americkej strany je, aby jej vojaci pri cvičeniach v rôznych krajinách mali infraštruktúru na podobnej úrovni. Akákoľvek infraštruktúra, ktorú tu ale postavia, bude majetkom Slovenska a nikoho iného.
Od dohody rokovacích tímov po definitívne uzavretie dohody však prejde ešte nejaký čas. Najprv pôjde text zmluvy na medzirezortné pripomienkové konanie, potom ho bude schvaľovať NR SR a až potom ho ratifikuje prezidentka. Celý proces môže trvať niekoľko mesiacov.
