Lukašenko chce jadrové zbrane

Zdroj foto: Presidential Press and Information Office
Zdroj foto: Presidential Press and Information Office

Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko vyhlásil, že požiada ruského prezidenta Vladimira Putina, aby jeho krajinu vyzbrojil jadrovými zbraňami v prípade, že NATO rozmiestni takéto zbrane na území Poľska. „Sme pripravení mať jadrové zbrane na území Bieloruska,“ povedal Lukašenko pre ruskú agentúru RIA Novosti.

Ruský prezident Putin varoval NATO a Ukrajinu, aby neprekračovali jeho červené línie. Urobil tak v čase, keď ministri zahraničia členských štátov Severoatlantickej aliancie rokujú v lotyšskej Rige. Dôvodom ich stretnutia je práve eskalácia napätia v Pobaltí, pri ukrajinských hraniciach i v Čiernom mori. Z tejto eskalácie Západ obviňuje práve Rusko a v prípade migračnej krízy aj jeho spojenca Bielorusko.

Putin však tvrdí, že expanzia NATO na východ ohrozuje kľúčové bezpečnostné záujmy Ruska. Obáva sa, že NATO môže využiť územie Ukrajiny na rozmiestnenie rakiet, ktoré môžu zasiahnuť ruské veliteľské centrá v priebehu piatich minút. To je podľa neho červená čiara a núti to Rusko vyvíjať hypersonické zbrane, ktorými by mohlo podniknúť odvetný útok podobne rýchlo. Nezabudol dodať, že takéto zbrane už Rusko má ešte skôr, ako by nejaké rakety na území Ukrajiny vôbec prichádzali do úvahy.

S raketami na Ukrajine to však nie je také jednoduché a priamočiare, ako sa to Kremeľ snaží prezentovať. Existuje Budapeštianske memorandum z 5. decembra 1994, v ktorom sa Rusko, Británia a USA zaručili za bezpečnosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdá jadrových zbraní. Neskôr podobnú dohodu podpísali s Ukrajinou aj Francúzsko a Čína. Bolo to práve Rusko, ktoré túto dohodu v roku 2014 pošliapalo anexiou Krymu a účasťou svojich vojakov na konflikte v Donbase – hoci to druhé vehementne popiera. Napriek tomu sa náš východný sused naďalej cíti zaviazaný, že jadrové rakety používať nebude.

Po novom však po jadrových zbraniach zatúžil Lukašenkov režim v Bielorusku. Chce ich v prípade, že ich NATO rozmiestni v Poľsku. V tomto prípade však išlo len o špekuláciu, ktorá sa objavila po správe, že niektorí koaliční partneri v novej nemeckej vláde sú proti jadrovým zbraniam na nemeckom území. Vtedy sa objavila úvaha, že po ich stiahnutí z Nemecka môže požiadať o ich rozmiestnenie Poľsko. Nič také sa však nestalo a nová nemecká vláda jadrové zbrane NATO na svojom území ponechala.

7. decembra 2024

Anketa Vojenský čin roka má svojich víťazov

5. decembra 2024

Ministerstvo obrany plánuje veľké nákupy

3. decembra 2024

Cyprus poškuľuje po členstve v NATO

2. decembra 2024

Nórske stíhačky F-35 budú chrániť poľský Rzeszów

28. novembra 2024

Grécko dá protivzdušné systémy Arménsku a nie Ukrajine. Prečo sa tak rozhodlo?

26. novembra 2024

Rumunsko sa zaviazalo kúpiť 32 stíhačiek F-35