Stoltenberg: NATO sa musí pripraviť na hrozbu Číny

Zdroj foto: Voice of America
Zdroj foto: Voice of America

NATO sa musí prispôsobiť tomu, že bude čeliť bezpečnostnej hrozbe spojenej so vzostupom Číny. Povedal to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v rozhovore pre Financial Times.

Zásadné zmeny cieľov západnej aliancie odrážajú geostrategický pivot USA voči Ázii. Nejde však len o slepé nasledovanie Spojených štátov, ktoré sú (či už sa nám to páči alebo nie) najsilnejším hráčom v NATO. Ako vysvetlil Jens Stoltenberg, Čína už má veľký dopad na európsku bezpečnosť skrz svoje kybernetické schopnosti, nové technológie a balistické rakety dlhého doletu. Ako brániť členské štáty NATO pred týmito hrozbami bude dôkladne rozpracované v novej doktríne pre nasledujúcu dekádu, povedal generálny tajomník.

Severoatlantická aliancia sa dlhé desaťročia zameriavala na to, aby čelila Rusku a od roku 2001 aj na hrozbu terorizmu. Teraz sa však geopolitická orientácia USA otáča od Európy smerom ku konfliktu s Pekingom o hegemóniu. „NATO je spojenectvom Severnej Ameriky a Európy. Tento región však čelí globálnym hrozbám: terorizmu, kybernetickým útokom, ale aj vzostupu Číny. Takže, keď sa budeme zaoberať posilnením našej kolektívnej obrany, je to aj o tom, ako reagovať na vzostup Číny. Môžeme predpovedať, že vzostup Číny bude mať dopad na našu bezpečnosť. Už sa tak deje,“ vyhlásil Stoltenberg pre Financial Times.

Bývalý nórsky premiér na budúci rok končí vo funkcii generálneho tajomníka NATO po ôsmich rokoch. Na budúci rok sa bude konať aj summit v Madride, na ktorom NATO schváli svoj strategický koncept. Ten určí smerovanie aliancie na ďalších 10 rokov. V súčasnosti platný koncept, ktorý prijali v roku 2010, Čínu nespomína. Podľa Stoltenberga bude musieť NATO obmedzovať aktivity mimo svojich hraníc a posilňovať domácu obrannú odolnosť, aby lepšie odolávalo vonkajším hrozbám. „Čína sa k nám približuje. Vidíme ju v Arktíde. Vidíme ju v kyber priestore. Vidíme ju cez investície masívne prenikať do kritickej infraštruktúry v našich krajinách. A v neposlednom rade majú čoraz viac zbraní ďalekého doletu, ktoré môžu zasiahnuť všetky krajiny NATO. Budujú veľa síl pre medzikontinentálne rakety,“ dodal Stoltenberg.

Protesty východných štátov?

Je veľmi pravdepodobné, že akékoľvek náznaky odklonu pozornosti smerom od Ruska k Číne sa stretnú s protestami východoeurópskych členských krajín NATO. Najmä Poľsko a pobaltské štáty vnímajú Moskvu ako priame ohrozenie a členstvo v aliancii ako jedinú záruku bezpečnosti pred ňou. Stoltenberg však vyhlásil, že Rusko a Čína vy sa nemali vnímať ako samostatné hrozby. „V prvom rade Moskva a Peking úzko spolupracujú. V druhom rade ak zainvestujeme viac do technológií, týka sa to oboch. Je to jedno veľké bezpečnostné prostredie a treba naň reagovať ako celok. To, čo robíme v oblasti pripravenosti, odolnosti, technológií či kyber priestoru, sa týka všetkých hrozieb. Netreba ich škatuľkovať,“ uzavrel Stoltenber.

Rozhovor s ním prišiel práve v čase, keď do médií prenikli správy o tom, že Čína otestovala novú hypersonickú strelu schopnú niesť jadrové hlavice. Podľa zverejnených informácií došlo k testu v auguste a strela sa pri ňom pohybovala po obežnej dráhe Zeme. Takto môže zaútočiť vo veľmi krátkom čase z nečakaného miesta a prekonať protiraketovú obranu USA, ktorá je zameraná na hrozby zo severu nie z juhu. Čína síce správy o zbraňovom teste okamžite poprela a tvrdí, že ide o skúšky mierového využitia vesmíru, USA však jej aktivity pozorne sledujú.

31. júla 2023

Ukrajine dodáme ďalšie dve Zuzany 2

30. júla 2023

Video: Čo znamenajú farby oblečenia personálu na letovej palube?

28. júla 2023

Litva kúpi prvé tanky v Pobaltí

27. júla 2023

Austrália chce ďalšie Herculesy, Británia Airbusy A-400M

26. júla 2023

Video: NATO velilo americkej lietadlovej lodi

25. júla 2023

Slovinsko obstaráva transportné lietadlá a vrtuľníky