Fínsko chce vstúpiť do NATO čo najskôr

Zdroj foto: Finnish Army
Zdroj foto: Finnish Army

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marin dnes ráno vydali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého by ich krajina mala bez „zbytočného zdržiavania“ vstúpiť do NATO. Tento návrh teraz posúdi parlament a v nedeľu by malo Fínsko oficiálne povedať, že sa hlási do Aliancie.

Očakáva sa, že v nedeľu alebo v pondelok sa podobne vyjadrí aj Švédsko, kde prebieha podobná debata. V minulosti sa špekulovalo, že obe krajiny vstúpia do NATO spoločne a švédski predstavitelia sa už vyjadrili, že dnešné Fínske vyhlásenie určite ovplyvní aj ich rozhodovanie.

Obe krajiny pritom boli dlho neutrálne. Všetko však zmenila ruská agresia voči Ukrajine. Proti vstupu do NATO je podľa posledného prieskumu len 12 percent Fínov. Ako neutrálne krajiny budovali silné armády a pre Alianciu by boli veľkou posilou. Dánsko a Estónsko sa už vyslovili za rýchly proces prijatia Fínska. Podporili to aj slovenskí politici vrátane premiéra Eduarda Jegera. „Keď reálne dôjde k vstupu Švédska a Fínska do NATO, bude to veľký deň pre silnejšiu obranu a bezpečnosť Európy,“ vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď. „Treba uznať Putinovi, že jedna vec sa mu naozaj podarila, výrazne posilnil NATO,“ dodal.

Rusko má dnes s členskými štátmi Aliancie spoločných 1 200 km hraníc. Po vstupe Fínska sa táto hranica predĺži na 2 500 km. Práve zastavenie rozširovania NATO bolo jedným z deklarovaných cieľov Ruska pred útokom na Ukrajinu. V tomto ohľade teda Moskva úplne zlyhala. Na otázku, čo by odkázal Rusku, fínsky prezident Niinistö odpovedal: „Vy ste to spôsobili. Pozrite sa do zrkadla!“

Hovorca Kremľa Peskov sa vyjadril, že Rusko by vstup Fínska do NATO vnímalo ako hrozbu. Už v predchádzajúcich týždňoch hrozilo bližšie nešpecifikovanými opatreniami. Detaily o prípadnej reakcii neprezradil Peskov ani dnes. Predpokladá sa, že na 1 300 km dlhú spoločnú hraniou s Fínskom časom presunie vojakov i rakety, no momentálne má Rusko plné ruky práce s Ukrajinou. Do úvahy prichádzajú aj kybernetické útoky a dezinformačné kampane ako súčasť hybridnej vojny, ktorú Rusko s Európou vedie už roky.

31. júla 2023

Ukrajine dodáme ďalšie dve Zuzany 2

30. júla 2023

Video: Čo znamenajú farby oblečenia personálu na letovej palube?

28. júla 2023

Litva kúpi prvé tanky v Pobaltí

27. júla 2023

Austrália chce ďalšie Herculesy, Británia Airbusy A-400M

26. júla 2023

Video: NATO velilo americkej lietadlovej lodi

25. júla 2023

Slovinsko obstaráva transportné lietadlá a vrtuľníky